Integračný proces prioritou

Severská rada nevylučuje užšiu spoluprácu s V4

„Táto jeseň bude jedna z najdôležitejších v histórii Európy, pretože rozhodnutia, ktoré sa vypracujú a padnú počas dánskeho predsedníctva od 1. júla tohto roka, sa budú týkať EÚ ako celku,“ uviedol v Bratislave na úvod seminára o rozšírení EÚ, usporiadaný v spolupráci so Sekretariátom Severskej rady v Kodani, Frode Sorenssen, člen dánskeho parlamentu a bývalý minister. Sorenssen zároveň verejne predstavil priority dánskeho predsedníctva, zamerané v prvom rade na ukončenie integračného procesu. Ako odznelo od všetkých rečníkov seminára, Severská rada podporuje rozšírenie EÚ o krajiny strednej a východnej Európy, pričom samotné Dánsko chce počas svojho predsedníctva dokončiť rozhovory so všetkými kandidátmi. Medzi ďalšie priority bude patriť najmä zmena politiky v oblasti rybolovu, životné prostredie, zamestnanosť a sociálna politika, zníženie kriminality, otázky migrácie a odstránenie daňových prekážok vzájomného obchodu medzi EÚ a nečlenskými krajinami a pod. Ako Sorenssen uviedol na otázku Hospodárskeho denníka, aké zmeny má Dánsko na mysli v oblasti rybolovu, budúca predsednícka krajina nie je spokojná so súčasným stavom, ako aj so snahami Španielska a niektorých členov EÚ udržať status quo. Ako poznamenal, Dánsko bojuje s nedostatkom rýb vo vodách Severného mora, čo však napríklad Španielsko v dôsledku súčasnej legislatívy neguje a ťaží neoprávnene výhody. Dánska vláda pripravuje znenie novej dohody, ktorá by mala byť členskými krajinami schválená už na jeseň tohto roka. „Nórsko nie je členom EÚ, ale veľmi nám záleží na úspechoch dánskej iniciatívy v oblasti politiky rybolovu, pretože všetky krajiny regiónu majú záujem na rovnováhe zdrojov rýb a dodržiavaní maximálnej kapacity rybolovu. Nórsko má 17-percentný podiel pobrežia, ale 55 % pokiaľ ide o rybolov. Pritom polovica vývozu sú ryby a produkty z nich. Súčasná politika rybolovu EÚ tak značne ovplyvnila nechuť Nórov byť členmi EÚ,“ dodal pre Hospodársky denník nórsky minister rybolovu Svein Ludvigsen.

Seminár sondoval skúsenosti členov Severskej rady v spolupráci s EÚ na národnej a regionálnej úrovni. Jedinečnosť tohto interparlamentného zoskupenia je totiž v tom, že z jej ôsmich členov (Fínsko, Nórsko, Švédsko, Dánsko a Island a tri autonómne oblasti) nie všetky sú zároveň súčasťou EÚ, pričom rovnako to platí aj pokiaľ ide o členstvo v EMÚ. Zaujímalo nás, či existuje možnosť, tak ako v prípade Beneluxu a V4, ktoré sa stretnú koncom mája v Trenčíne na užšiu spoluprácu Severskej rady a V4. Ako uviedla pre Hospodársky denník prezidentka Severskej rady a poslankyňa fínskeho parlamentu Outi Ojala, určitá, aj keď zatiaľ nie koordinovaná spolupráca už existuje. Severská rada dnes oslavuje polstoročnicu, pričom už niekoľko desiatok rokov úspešne spolupracuje s baltskými krajinami. Tieto skúsenosti by sa mohli stať základom aj stálych kontaktov s V4. Rozpočet Severskej rady predstavoval v minulom roku 100 mil. USD, pričom až 44 % ide na projekty v oblasti vzdelania, takmer 25 % na ochranu životného prostredia, vyše 18 % na sociálnu a priemyselnú politiku a 12,6 % na ďalšie aktivity.

Slávka Blazseková