Nestrašme sa krízou

Zahraničná zadlženosť, vysoký deficit v zahraničnom obchode, narastajúci deficit štátneho rozpočtu a ďalšie faktory vyvolávajú u niektorých politikov a ekonómov názor, že nám hrozí finančná kríza. Prirovnávajú ju k Argentíne, kde nastalo výrazne znehodnotenie domácej meny, vysoký rast cien a kolaps bankového sektora. Na základe analýzy nášho vývoja a údajov za roky 1996 - 1998, 1999 - 2001 a ich porovnaním chceme ukázať, že nie je dôvod vyťahovať na svetlo finančnú krízu, pokiaľ v Európe a vo svete nevzniknú katastrofy podobné naftovej kríze, prípadne vojnové konflikty väčšieho rozsahu.

Hrubá zahraničná zadlženosť slovenskej ekonomiky

Roky HDP Dlh v mld. USD Dlh v mld. Sk Podiel dlh/HDP

1996 606,1 8,804 280,5 0,463

1997 686,1 11,911 414,3 0,597

1998 750,8 12,978 479,1 0,638

priemer 681 11,231 391,3 0,575

1999 815,3 10,658 450,5 0,553

2000 887,2 10,800 511,8 0,576

2001 964,6 11,269 563,2 0,584

priemer 889,0 10,899 508,5 0,572

Z tabuľky vidieť, že sa hrubá zahraničná zadlženosť v rokoch 1999 - 2000 nezvýšila v porovnaní s rokmi 1996 -1998, ba skôr sa mierne znížila. V roku 1998 bola hrubá zadlženosť najvyššia z časového intervalu 1996 - 2001. Po tomto roku bola finančná situácia veľmi napätá, no vládne a riadiace orgány ju zvládli a som toho názoru, že nebolo vhodné hovoriť o finančnej kríze. Podobne nie je vhodné hovoriť o finančnej kríze ani dnes. Okrem hrubej zahraničnej zadlženosti jestvuje zadlženosť, ktorú spôsobila vláda a ňou riadené rozpočtové organizácie. Bude zaujímavé vidieť, ako sa tento dlh počas uvedených časových intervalov vyvíjal.

Rok Ver. dlh spolu Zahr. ver. dlh Ver. dlh/HDP Zahr. ver. dlh/HDP

1996 142,9 32,0 0,236 0,053

1997 149,6 39,6 0,218 0,058

1998 177,7 65,7 0,237 0,088

priemer 156,8 45,8 0,23 0,067

1999 192,3 86,8 0,236 0,106

2000 222,6 138,2 0,250 0,156

2001 314,41/ 139,2 0,326 0,144

priemer 243,1 121,4 0,273 0,137

1/ Odhad. ministerstvo financií uvádza v r. 2000 a 2001 vyššie sumy verejného dlhu.

Verejný dlh, čiže dlh vlády v rokoch 1999 - 2001 značne vzrástol. V priemere zo 156,8 mld. Sk na 243,1 mld. Sk. Príslušný rast dlhu sa realizoval prevažne cez zahraničnú zadlženosť. Toto zadlženie v súvislosti s činnosťou vlády sa v tomto období zvýšilo 2,7-násobne. Nemám dosť podkladov, aby som posúdil, či takéto zvýšenie zadlženia vládou a ústrednými orgánmi bolo nevyhnutné. Je však skutočnosťou, že vláda sama považuje takéto zvýšenie zadlženia za vysoké, a preto navrhla v sume blízkej zadlženosti znížiť ho zo zdrojov z privatizácie. Tiež medzinárodné hospodárske organizácie odporúčajú vláde, aby úspornejšie riadila štát. V tejto súvislosti sa pozrieme aj na ďalšie faktory, ktoré môžu pozitívne alebo negatívne vplývať na finančnú napätosť.

Investície (prírastok hrubého fixného kapitálu)

Úver, teda zadlžovanie ekonomiky, sa používa na budovanie investícií. Spravidla sa konštatuje, že je ekonomicky efektívnejšie, ak sa úver použije na budovanie investícií ako na iné účely. Najmenej účinné je v ekonomike, ak sa zahraničný úver spotrebuje. Ekonomika sa tým môže zadlžiť bez toho, že by vznikli prostriedky na jej oddlženie. Analyzujme, ako je to s použitím úveru v našej ekonomike.

Roky Prírastok HDP(dHDP) Prírastok dlhu Prírastok hr. fix. kap. (DKP) Pomer dHDP/DKP Pomer prírastku dlhu/DKP

1996 60,1 92,46 207,50 0,29 0,446

1997 88,0 133,81 246,50 0,357 0,543

1998 56,7 64,79 285,30 0,199 0,227

priemer 68,3 97,02 246,43 0,277 0,3

1999 64,5 -28,59 251,0 0,256 -0,114

2000 71,9 61,3 265,4 0,271 0,231

2001 77,4 51,4 307,3 0,252 0,167

priemer 71,27 28,04 274,57 0,26 0,102

Z porovnania prírastkov HDP vo vzťahu k prírastku fixného kapitálu (DKP) je vidieť, že účinnosť prírastkov DKP je v rokoch 1996 - 1998 o niečo vyššia (0,277) ako v rokoch 1999 - 2001 (0,26). Naopak, zadlženosť v rokoch 1996 -1998, pripadajúca na prírastok hrubého fixného kapitálu, je značne vyššia (0,3) ako v rokoch 1999 - 2001 (0,102). Zadlženosť vzťahujúca sa na prírastky hrubého fixného kapitálu klesá, čo je pozitívny jav. Nezdá sa, že by účinnosť DKP v rokoch 1996 -1998 bola kompenzovaná zadlženosťou.

Deficit štátneho rozpočtu

Významným činiteľom, ktorý môže negatívne vplývať na zahraničnú zadlženosť, je deficit štátneho rozpočtu. Ak vzniká deficit, možno ho hradiť na úkor zahraničnej zadlženosti, preto sa mu v tejto súvislosti venuje náležitá pozornosť. Nižšie uvádzame príslušné ukazovatele a vzťahy: Deficit štátneho rozpočtu je v rokoch 1999 - 2001 vyšší (3,88 %) ako v rokoch 1996 - 1998 (3,6 %). V roku 2001 sa prejavila tendencia k zvyšovaniu štátneho rozpočtu (4,6 %), ale podobne tomu bolo aj v roku 1998. V roku 2002 sa očakáva deficit štátneho rozpočtu 3,5 %. Z hodnotenia údajov vidieť, že deficit štátneho rozpočtu dramaticky neohrozuje zadlženosť ekonomiky, pokiaľ riadiace orgány pri výskyte odchýlok od žiaduceho priebehu budú včas a kvalifikovane zasahovať.

Roky Prírastok dlhu v mld. Sk Deficit ŠR v mld. Deficit ŠR/HDP v % Prír. dlhu/def. ŠR

1996 92,46 8,96 1,47 10,32

1997 133,81 30,2 4,4 4,43

1998 64,793 34,4 4,6 1,88

priemer 97,02 24,52 3,6 3,957

1999 -28,589 29,2 3,6 -0,979

2000 61,314 29,8 3,4 2,05

2001 51,387 44,4 4,6 1,157

priemer 28,037 34,47 3,88 0,823

Medzi prírastkom dlhu a deficitom štátneho rozpočtu nie je silná väzba. To znamená, že prírastok dlhu sa používa predovšetkým na iné účely ako na hradenie deficitu štátneho rozpočtu. Relácia prírastku dlhu k deficitu štátneho rozpočtu je v rokoch 1996 -1998 vyššia ako v rokoch 1999 - 2001.

Deficit zahraničného obchodu

Uvádzané relácie sa týkajú deficitu zahraničného obchodu.

Rok HDP v mld. Sk Def. zahr. obchodu v mld. Sk Prírast. dlhu Def. zahr. obch./HDP Prír. dlhu/def. zahr. obch.

1996 606,1 -70,1 92,46 -0,116 -1,319

1997 686,1 -67,4 133,81 -0,098 -1,985

1998 750,8 -82,3 64,79 -0,110 -0,787

priemer 681 -73,27 97,02 -0,108 -1,324

1999 815,3 -43,6 -28,59 -0,053 0,656

2000 887,2 -22,1 61,3 -0,025 -2,774

2001 964,6 -83,7 51,4 -0,087 -0,614

priemer 889,03 -49,8 28,04 -0,056 -0,563

Deficit zahraničného obchodu bol v rokoch 1999 - 2001 nižší ako v rokoch 1996 - 1997. Priebeh deficitu je podobný v obidvoch intervaloch. Deficit sa zvyšuje v koncových rokoch intervalu. V roku 2001 je toto relatívne zvýšenie nižšie (-0,087) ako v roku 1998 (-0,110). Podobne sa správa aj prírastok dlhu vo vzťahu k deficitu zahraničného obchodu. V roku 1998 bol tento podiel -0,787, pokiaľ v roku 2001 len -0,563. Uvedená tendencia znižuje zadlženosť, aj keď v roku 2001 deficit zahraničného obchodu bol relatívne vysoký. To znamená, že príslušná tendencia nepribližuje finančnú krízu, ale ju odďaľuje, čo však neznamená, že sa nemá venovať pozornosť deficitu zahraničného obchodu. Práve naopak, príslušný deficit by bolo potrebné čo najviac znížiť, čo prispeje k vyrovnaniu platobnej bilancie.

Saldo platobnej bilancie

Príslušné saldo je ovplyvnené hlavne saldom bilancie zahraničného obchodu, medzinárodným pohybom dôchodkov (výnosy z investícií doma i v zahraničí, zisky z arbitrážnych operácií s devízami a so zlatom a pod.) i medzinárodným pohybom transferov (prevody pracovných príjmov, dary, alimenty, zahraničné penzie a pod.). Napriek tomu, že je úzka súvislosť medzi deficitom bilancie zahraničného obchodu a saldom platobnej bilancie, uvádzam vzťahy k zahraničnej zadlženosti.

Rok Saldo plat. bil. mld. Sk Saldo plat. bil. mil. USD Prírastok dlhu mld. Sk Prírast. dlhu/saldo

plat. bil.

1996 -64,3 -2098,1 92,46 -1,438

1997 -45,2 -1343,1 133,81 -2,96

1998 -72,7 -2063,1 64,79 -0,891

priemer -60,73 -1834,77 97,02 -1,598

1999 -40,6 -979,6 -28,59 0,704

2000 -33,0 -714,2 61,31 -0,605

2001 -84,9 -1755,88 51,39 -0,604

priemer -52,83 -1149,87 28,04 -0,531

Z tabuľky vidieť, že deficit zahraničného obchodu a saldo platobnej bilancie majú podobný priebeh. Saldo platobnej bilancie v mil. USD klesá rýchlejšie ako to isté saldo v mld. Sk. Súvisí to s klesajúcim kurzom Sk. Saldo platobnej bilancie za roky 1996 - 1998 bolo v priemere -60,73 mld. Sk, za roky 1999 - 2001 -52,83 mld. Sk, asi o 13 % nižšie. Úmerne tomu klesá relácia prírastok dlhu/saldo platobnej bilancie, a to z -0,891 na -0,531. Aj pre saldo platobnej bilancie platí ten istý záver ako pre obchodnú bilanciu. Nepribližujeme sa finančnej kríze, ale sa od nej vzďaľujeme.

Zadlženosť a pracovníci

Jedným z najvážnejších problémov v našej ekonomike je nezamestnanosť. V súvislosti so zadlženosťou budem analyzovať relácie vo vzťahu k pracovníkom.

Rok Dlh v mld. Sk Dlh v mld. USD Pracovníci Dlh v Sk/prac. Dlh v USD/prac.

1996 280,5 8,804 2 035 550 137 801 4 325,12

1997 414,3 11,911 2 030 290 204 060 5 866,65

1998 479,1 12,978 2 031 500 235 836 6 388,38

priemer 391,3 11,231 2 032 447 192 527 5 525,85

1999 450,5 10,658 1 988 260 226 723 5 360,47

2000 511,8 10,800 1 987 010 257 573 5 435,33

2001 563,2 11,269 2 014 630 279 555 5 593,58

priemer 508,5 10,899 1 996 633 254 679 5 458,69

Vyššia zamestnanosť v priemere 2,032 milióna pracovníkov bola v rokoch 1996 -1998. V ďalšom období 1999 - 2001 v priemere klesla o 35-tisíc pracovníkov. Zadlženosť za uvedené obdobia na jedného pracovníka vzrástla v priemere zo 192 500 Sk na 254 679 Sk, teda o 62-tisíc Sk. Pri vyjadrení zadlženosti v USD má príslušný proces skôr opačnú tendenciu. Dochádza k poklesu dlhu na jedného pracovníka z 5526 USD na 5459 USD, teda o 68 USD. Protichodný pohyb dlhu na jedného pracovníka v USD a v Sk súvisí s infláciou. V roku 1996 bol kurz USD/Sk 31,859 a v roku 2001 Sk 49,98. Je zrejmé, že so zvyšovaním zamestnanosti, keďže rastie menovateľ, sa zníži aj zadlženosť na jedného pracovníka. Aj keď sa podľa prognóz podstatnejšie zvýšenie zamestnanosti nedá očakávať, je nádej, že pri racionálnej hospodárskej politike vlády dôjde v tomto smere k zlepšeniu a teda aj k znižovaniu napätia v požiadavkách na zahraničnú menu. Pozitívnym opatrením v tomto smere je splácanie zahraničného dlhu zo zdrojov privatizácie v sume okolo 50 mld. Sk.

Záverom

Usiloval som sa o analýzu faktorov, ktoré spôsobovali, prípadne spôsobujú finančné napätie, ako aj o smerovanie napätia, či sa zvyšuje intenzita napätia alebo naopak. Medzi faktory, v ktorých sa znižuje intenzita finančného napätia, patrí podiel dlhu na HDP, prírastok dlhu na DKP, deficit zahraničného obchodu a saldo platobnej bilancie. Faktory, ktoré spôsobujú finančné napätie, predstavujú verejný dlh vrátane zahraničného verejného dlhu a štátny rozpočet.

Podiel zahraničného dlhu na HDP má svoju vnútornú štruktúru. Pokiaľ komerčná sféra zaznamenáva pokles podielu zahraničného dlhu na HDP, dlh vládnych orgánov a inštitúcií narastá. V súlade s tým narastá i deficit štátneho rozpočtu. V rokoch 1999 - 2001 je vyšší ako v rokoch 1996 - 1998. Na rok 2002 je prognóza deficitu štátneho rozpočtu vo výške 3,5 % HDP. V klesajúcom podiele zahraničného dlhu na HDP sa rast deficitu zahraničného verejného dlhu kompenzoval poklesom zahraničného dlhu komerčnej sféry. V rokoch 1996 -1998 zadlženosť súvisiaca s investíciami bola značne vysoká. S tým súvisela vyššia účinnosť prírastkov investícií. V ďalších rokoch 1999 - 2001 zadlženosť vzťahujúca sa na prírastky investícií značne klesla, menej klesla účinnosť týchto prírastkov.

Deficit zahraničného obchodu sa v rokoch 1999 - 2001 znižuje v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Podobne sa znižuje aj saldo platobnej bilancie. Deficit, resp. saldo je vyššie v koncových rokoch intervalu (1998, 2001) ako počas intervalu. Narastanie verejného dlhu, ako aj zahraničného verejného dlhu je faktorom, ktorý negatívne vplýva na finančné napätie a hovorí tiež o tom, že riadenie štátu je čoraz drahšie. Pred vládou a vládnymi orgánmi stojí naliehavá úloha, aby riadenie štátu zhospodárnili. Privatizačné zdroje, ktoré má teraz vláda k dispozícií a z ktorých môže hradiť časť verejného zahraničného dlhu, sa vyčerpajú. Ak by sa nezhospodárnilo riadenie štátu, došlo by znovu k veľkému finančnému napätiu.

Pozitívnym prvkom budúceho vývoja sú očakávania, ktoré predkladajú prognostici vrátane prognostikov Európskej komisie, ktorá predpokladá v rokoch 2002 a 2003 rast HDP (3,6 % a 4,2 %), nezamestnanosť (19 % a 18,8 %), deficit obchodnej bilancie (10,1 % a 9,3 % ), deficit platobnej bilancie (8,1 % a 7,1 %), deficit verejných financií (5 % a 3,7 %), infláciu (4,1 % a 6,8 %). Ide v podstate o pozitívne parametre vývoja, ktoré zlepšujú finančné napätie. Z analýzy vývoja a z prognóz vyplýva, že nie je namieste hovoriť do budúcnosti o finančnej kríze, ale skôr o znižovaní finančného napätia.

Prof. Jozef Sojka, CSc.

Ekonomická univerzita

Bratislava