Verejné financie asi zaplačú

S predpokladaným blížiacim sa vstupom do Európskej únie sa čoraz častejšie hovorí aj o rizikách, ktoré z toho vyplývajú pre naše verejné financie. Túto otázku, okrem iných, by mala analyzovať aj dôsledková štúdia integrácie, ktorej úlohou bude poskytnúť východiská, ako pozitívne ovplyvniť niektoré nepriaznivé vplyvy vstupu. Jednou z otvorených a problémových oblastí, ktorou sa doteraz nikto vážnejšie nezaoberal, je súvislosť verejných financií a nášho systému zdravotného poistenia. Kapitola o voľnom pohybe osôb otvára otázku nárastu migrácie z EÚ k nám, a to nie iba formou turistiky, ale prichádzaním za prácou. Samozrejme, že to bude platiť aj naopak. Počas zvýšeného pohybu sa nepochybne budú stávať neočakávané udalosti, týkajúceho sa ohrozenia zdravia a následne aj výkonu zdravotníckych zariadení. Naše predpisy, súvisiace s koordináciou systému sociálneho zabezpečenia určujú, že všetky náklady za zdravotnú starostlivosť, ktorá sa poskytne v štátoch EÚ, budú musieť uhradiť našim občanom príslušné zdravotné poisťovne na Slovensku. Vzhľadom na ceny za výkon zdravotnej starostlivosti u nás a v únii to môže priniesť veľmi ťaživé dosahy na systém verejných financií. Podľa informácií, ktoré nedávno odzneli na seminári o vypracovaní dôsledkovej štúdie našej integrácie, napríklad pri komunikácii s rakúskou stranou pri uzatváraní dohody o sociálnom zabezpečení, sa naši kompetentní pracovníci presvedčili, že zmluvné ceny budú síce o niečo nižšie, ale nie až tak, aby neznamenali dosah na verejné zdroje. Keďže zo systému zdravotného poistenia bude zrejme Slovensko uhrádzať aj náklady na zdravotnú starostlivosť rodinám občanov štátov EÚ, ktorí budú zárobkovo činní u nás, finančný dôsledok na štátny rozpočet bude ďalekosiahly. Tento problém by sa mal zapracovať aj do analýzy vplyvov našej integrácie. Treba spoznať, čo táto situácia prinesie a prípadne urobiť, ak sa dá, aj isté korekcie.

Príklad zdravotníctva sme uviedli zámerne, no nie je to však len tento rezort, ktorý môže mať a nepochybne aj bude mať veľké problémy v súvislosti s voľným pohybom ľudí. Kvalita zdravotníckych služieb je však aj jednou z limitujúcich podmienok príchodu zahraničných investorov k nám, čím dostáva táto problematika už iný, oveľa širší rozmer. Vo vzťahu k integrácii sa u nás nevylučuje výrazne väčšia miera nezamestnanosti, čo tiež bude predstavovať nápor na verejné financie, ak sa v ekonomike do dvoch rokov niečo zásadné a rýchle neurobí. Samozrejme, že tieto a ďalšie negatíva budú kompenzované aj pozitívami zo vstupu do EÚ, ktoré by napokon mali prevládať.

Podľa vedúceho experta Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky (ÚSSE) SAV Richarda Outratu, východiskovú pozíciu SR charakterizujú ekonomické parametre na tretinovej až polovičnej úrovni vzhľadom na priemer EÚ. Celková ekonomická úroveň, vyjadrená pomerom HDP na obyvateľa, predstavuje 49 % priemeru súčasnej pätnástky (na východnom Slovensku len 39 %). Súhrnná produktivita práce je tiež asi polovičná a cenová hladina 33-percentná. V tejto súvislosti R. Outrata zdôrazňuje potrebu využitia šancí malého a stredného podnikania a celej výrobnej sféry, ktorá nie je dostatočne výkonná. Pri zvyšovaní produktivity práce „nemám na mysli to, že sa pracovníci budú prepúšťať a že sa takto štatisticky bude zvyšovať produktivita. Základ musí byť predovšetkým v technologickej produktivite a vo zvýšení kvality výrobkov“. Cenová hladina bude pôsobiť skôr na znižovanie reálnej mzdy. Ak tento vývoj podporíme práve produktivitou práce, ako hovorí tento expert, tak sa môžeme vo vzťahu k mzdám pohybovať spočiatku aj v „neutrálnej polohe“. Viac lepších výrobkov znamená aj viac financií. Viac prostriedkov predstavuje možnosť väčšieho rozdelenia, a to aj pre zdravotníctvo. A napokon lepšie zdravotníctvo je jednou z rozhodujúcich podmienok väčšieho prílevu zahraničných investícií. Na otázku, či si myslí, že vládny kabinet bude zohľadňovať výsledky dôsledkovej štúdie, keďže niektorí jeho predstavitelia zdôrazňujú zatiaľ len ekonomické úspechy, riaditeľ ÚSSE Milan Šikula pripomína, že veda a výskum nemajú zakrývať pravdu a „my vonkoncom nemáme úmysel maľovať naružovo. Z povahy dôsledkovej štúdie vyplýva, že si vyžaduje naozaj realistické zhodnotenie situácie. Na základe analýz predpokladáme naformulovanie odporúčaní a stanovísk, ktoré by mali slúžiť vláde ako podnet na prijatie rozhodnutí v záujme zreálnenia vstupu do Eړ.

Vladimír Turanský