Kde sme a čo chceme (27, 28)

Čo si zaslúžime, to aj máme

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Vojtech Benko, riaditeľ spoločnosti eurOKontakt a Ľuboš Lopatka, generálny riaditeľ KAPPA Štúrovo, a. s.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

V. Benko: NATO ako vojenské združenie je už prekonané, no nie však ako združenie so silným politickým, hospodárskym a vojenským vplyvom. Preto je dôležitá integrácia SR do takéhoto združenia, a to nielen na základe geografickej polohy, ale komplexných ambícií, a to hlavne zlepšenia hospodárskej situácie. Nie je možná existencia v EÚ bez rešpektovania NATO.

Ľ. Lopatka: Verím, že pozvánku dostaneme. Keďže však členstvo v NATO sa javí ako nutný predpoklad na členstvo v EÚ, treba považovať túto otázku za kľúčovú. Žiaľ, vylúčiť sa nedá ani neúspech na novembrovom summite, nerád by som však túto alternatívu pripúšťal.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

V. Benko: Za viac ako dôležité považujem stabilizáciu vnútornej situácie zo stránky politickej, hospodárskej, ako aj sociálnej. Na to je veľmi dôležitá domáca politická kultúra. Ak chce niekto vykonávať v hospodárstve, zdravotníctve, školstve funkciu, musí mať príslušné vzdelanie. Do našej politiky môže vstúpiť hocikto bez vzdelania, a to si myslím, že je naším veľkým nedostatkom. Preto by mala byť spustená maximálna informačná kampaň, prečo je pre SR dôležité vstúpiť do EÚ, pretože mnoho ľudí, hlavne starších to nechápe a berie to ako vypredávanie majetku, k čomu, žiaľ, pomáhajú mnohí politici svojimi nekompetentnými zásahmi.

Ľ. Lopatka: Naše integračné úsilie, ale aj snaha iných kandidátskych krajín pripomína preteky s časom. Tu je veľmi dôležité mať na pamäti, aby sme boli schopní včas prijať zákony, ku ktorým sme sa v tomto integračnom procese zaviazali. Tiež všetko to, k čomu sa pri uzatváraní jednotlivých kapitol zaväzujeme by malo byť veľmi dôkladne zvážené, pretože dnes je ešte priestor na rokovanie, po vstupe do EÚ táto možnosť nebude.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

V. Benko: Tento rok je veľmi ťažký tak pre pracovisko, ako aj pre moju osobnú pozíciu. Obchodné spory z roku 1994 nie sú ešte doriešené, súdy tak dávajú možnosti nečestným. Mňa osobne to oberá o príšerne veľa energie a chuti do práce. Navyše je ohromný problém s pracovníkmi, ktorí chcú byť hodnotení ako pracovníci v Nemecku, ale podávať výkony a efekty ako v Bangladéši, „lebo u nás sa nedá obchodovať“, to je ich tvrdenie. Myslím si, že v rámci nového Zákonníka práce dostali odbory neadekvátne oprávnenia a nemajú žiadnu zodpovednosť.

Ľ. Lopatka: Túto otázku vidím najmä v kontexte našej firmy. Je to nesporne rok ako každý iný. Rok permanentného hľadania sebazlepšenia, rok ustavičných zmien. Verím, že výzvy, ktoré pred nami tento rok stoja, sa nám podarí zúročiť a rok 2002 bude lepší ako minulý a horší ako nasledujúci. Za dôležité považujem stále si opakovať, že v medzinárodnej konkurencii dlhodobo obstoja iba najsilnejší. Zdôrazňovanie slovenských, prípadne lokálnych špecifík nemá v medzinárodnom biznise miesto.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

V. Benko: a) Súdnictvo a doriešenie obchodno-právnych sporov,

b) jednoznačne platná legislatíva, pri uvedení zákona do platnosti musia byť jasné vykonávacie predpisy,

c) vstup peňazí do hospodárstva.

Ľ. Lopatka: Myslím, že občania mi dajú za pravdu, že situácia v sociálnom, zdravotnom ako i vzdelávacom systéme naozaj nie je dobrá. Je to však len dôsledok problémov, ktoré máme. Za najväčší považujem oslabenie spoločenského povedomia, nedostatok sebareflexie a tolerovanie vecí, ktoré sú v slušnej spoločnosti netolerovateľné. Nie sú rešpektované nielen neformálne, ale často ani formálne inštitucionalizované pravidlá. Inými slovami nielen firma, ale ani spoločnosť nemôže dosahovať v stave všeobecného neporiadku dobré výsledky. Prevládajúca verejná mienka je nastavená tak, že obdivuje i takých ekonomicky úspešných ľudí, ktorí sú často svojím počínaním odsúdenia hodní a nezriedka i celospoločensky škodliví. Verejná mienka toleruje prípady sponzoringu štátnych podnikov, toleruje stav prepolitizovania všetkých činností okolo nás ako nerešpektovanie pravidiel etického správania sa predstaviteľov mnohých podnikateľských subjektov, rovnako i aroganciu ľudí zo štátnej či z komunálnej sféry. Neprimeraná spotreba na úrovni nielen podnikovej, ale i štátnej správy sa stala bežnou v zmysle zásady, že ľudia sa u nás posudzujú nie podľa toho akí sú, ale za akých sa vydávajú. Riešením tohto stavu môže byť len nastolenie poriadku, čo je za súčasného stavu a pri našej príslovečnej slovenskej nejednotnosti a hašterivosti úloha neľahká. Východisko vidím v postupnej generačnej výmene a nepochybne v mladej a vzdelanej generácii, ktorá sa, ako dúfam, okrem iného i pod vplyvom cestovania zbaví našich súčasných neduhov.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

V. Benko: Problémom SR je jeho roztrieštenosť a snaha rýchle získať výhody a výhody na úkor každého. Veľa sa hovorí o troch Svätoplukových prútoch, ale každý politik by ich najradšej použil len na bitie svojich protivníkov i vlastných nepritakávačov. Výhodu SR vidím hlavne v možnostiach cestovného ruchu a čiastočne v strategickej polohe.

Ľ. Lopatka: Myslím, že k výhodám samostatnosti patrí lepšia možnosť vlastného sebauvedomenia, ako i sebarealizácie. Výhodu vidím aj v nevyhnutnosti spoliehať sa na vlastné sily bez alternatívy vyhovárať sa na druhých. Ako malá krajina sa musíme orientovať najmä na export a snažiť sa o rozvoj výrobkov s väčšou pridanou hodnotou. Nemáme síce dostatok surovín, ale máme možnosť využívať obnoviteľné zdroje, medzi ktoré drevo nesporne patrí. Tu sa celulózovo-papiernický priemysel z hľadiska nášho rozvoja javí ako mimoriadne perspektívny. Geograficky ležíme na rozhraní medzi strednou a východnou Európou, čo by mohlo byť najmä v budúcnosti nespornou ekonomickou výhodou, aj keď momentálne sa to tak nejaví. Žiaľ, k negatívam patrí, že 90. roky sme prežili takpovediac na dlh. Našou veľkou brzdou je „národný pesimizmus“ často okorenený závisťou. Mnohí občania do roku 1989 nadávali (tajne) na komunistickú stranu, teraz kritizujú (otvorene) vládu, parlament, strany, avšak za svoju situáciu si zväčša môžu sami. Najmä vlastnou nepripravenosťou, prípadne nečinnosťou. Mrzí ma, že v našej krajine sme ochotní otvárať i také témy, ktoré sa napríklad v ostatných transformujúcich sa krajinách považujú za takpovediac nedotknuteľné. Sú to otázky vlastnej štátnosti a suverenity. Vzhľadom na narastanie nacionalizmu v niektorých častiach Európy sa to môže nám, prípadne našim deťom, stať osudným. Majme na pamäti: Slovensko je a budeme mať také, aké si zaslúžime.