Každý druhý v biede

Každý večer sa v argentínskej metropole Buenos Aires opakuje tá istá scéna. Sotva opustia úradníci administratívne budovy v strede mesta, vyroja sa z priľahlých uličiek tisícky mužov, žien a detí a nasmerujú si to rovno k vyloženým vreciam s odpadom. V haldách odpadkov hľadajú zvyšky jedla, obnosené šatstvo, fľaše a papier, ktoré ešte možno predať za pár centov, približuje súčasnú situáciu v Argentíne včerajšie vydanie nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung. Už na začiatku hospodárskeho poklesu pred štyrmi rokmi bol odpad na Rio de la Plata vítaným zdrojom príjmov pre chudobných. Za predchádzajúce roky sa počet hľadačov odpadkov zoštvornásobil a na uliciach zostávajú len veci, ktoré nepotrebujú ani najbiednejší z najbiednejších - špinavé plienky a použité papierové vreckovky. Odvtedy, ako sa moci v krajine ujal prezident Eduardo Duhalde, Argentína rapídne schudobnieva. Každý štvrtý človek v produktívnom veku je bez práce a každý deň dopĺňajú túto štatistiku ďalšie tisícky nových nezamestnaných. V niekdajšej najbohatšej krajine Latinskej Ameriky si 14 percent obyvateľstva nemôž dovoliť ani jedno jedlo denne a skoro každý druhý Argentínčan žije na hranici biedy.

Oficiálne Buenos Aires je, zdá sa, bezmocné. Argentínska vláda by v nasledujúcich dňoch mala splatiť Svetovej banke 800 miliónov USD svojho dlhu, a to v prvom náhradnom termíne. Pôvodný termín splátky vypršal ešte v polovici apríla. Vláda prezidenta Eduarda Duhaldeho však zatiaľ nemá túto sumu k dispozícii. Začiatkom tohto roka argentínsky prezident vyhlásil platobnú neschopnosť krajiny, ktorá domácim a zahraničným veriteľom vtedy dlhovala 148 miliárd USD. Stav platobnej neschopnosti štátu však problémy nerieši. Od odpojenia domácej meny od amerického dolára stratilo argentínske peso 70 % zo svojej hodnoty, inflácia sa vyšplhala na 21 %, potraviny zdraželi o 35 % a miera nezamestnanosti prekročila 25-percentnú hranicu. Už tieto fakty signalizujú, že argentínsky domáci produkt tento rok klesne najmenej o 15 %.

Zahraničné firmy sa pripravujú na masový odchod z krajiny. Čoraz zreteľnejšie totiž vidia, že sa vláde nedarí zastaviť rozvrat finančného systému štátu a ani pokles priemyselnej a poľnohospodárskej výroby. Úpadok je však výsledkom hospodárskej politiky predchádzajúcich a aj súčasnej argentínskej vlády. Nemecký denník Die Welt v komentári k argentínskej kríze uvádza, že v krajine by už mohlo byť všeličo iné, keby sa jej vláda chytila napríklad rád uznávaného amerického ekonóma Allana Meltzera. Ten už pred niekoľkými mesiacmi navrhol Buenos Aires ako východisko z krízy vytvorenie nezávislého postavenia centrálnej banky, dôsledné obmedzenie štátnych výdavkov, dohodu o odročení splácania úverov, ktoré by obmedzilo splácanie dlhov na únosnú mieru.

Americký ekonóm Rudi Dornbuch z Massachusettského technologického inštitútu vo svojom návrhu pod názvom „Bitka o Argentínu“ ide ešte ďalej. Žiada, aby za argentínsku peňažnú politiku zodpovedal muž s veľkou medzinárodnou autoritou. Ako dozorný orgán by mohla slúžiť Banka pre medzinárodné zúčtovanie (tzv. centrálna banka centrálnych bánk), ktorá sídli v Bazileji. Dornbuch tvrdí, že najväčším problémom krajiny je jej nedostatočná dôveryhodnosť. Preto pokladá za správne, aby Buenos Aires dostalo pomoc zvonku. Tento krok je nevyhnutný preto, lebo dôvera voči celej vládnucej politickej triede klesla už tak hlboko, že obyvateľstvo od domácich politikov neprijme tvrdé záchranné opatrenia, spojené s hlbokými štrukturálnymi reformami.

Experti sa však podľa Süddeutsche Zeitung zhodujú v jednom: táto obrovská krajina ešte stále nedosiahla dno.

(TASR, by)