Desať rokov a pravda je iná

Komentuje Ivan Klačanský

Pravdu povediac, nikto nečakal, že na medzinárodnom trhu práce sa tak rýchlo vykryštalizuje situácia. Skutočnosťou dneška je, že Nemci zostali so svojím programom „zelených kariet“, pre malý záujem ani nie v polovici cesty. A ani Rakúsko nebolo zaplavené portugalskými a španielskymi holičmi a kaderníkmi-imigrantmi ako sa viacerí obávali. V rakúskej televíznej relácii Pressestunde bol dokonca nedávno vyslovený dosť šokujúci názor, že po uplynutí tzv. prechodného obdobia, v ktorom pre pridružené krajiny bude platiť embargo pohybu pracovných síl do štátov EÚ, sa vyvinie ostrá medzinárodná konkurencia a boj o kvalifikovanú pracovnú silu. Niet dôvodu neveriť rakúskym odborníkom na pracovné sily. Tí zavčasu signalizovali, že obavy z prílevu cudzej pracovnej sily sú prehnané a sú živené politickými silami, náladami a programom jednej strany. Ukázalo sa, že nenastal ani exodus maďarských kaderníkov a zubných lekárov. Tí, ktorí odhadli trhovú situáciu, radšej to riešia otvorením si ordinácií v maďarsko-rakúskych prihraničných oblastiach, napríklad v mestách Sopron a Mosonmagyaróvár. Riešia to aj tak, že mnohí, s bydliskom v Budapešti, dochádzajú na dva dni v týždni pracovať do prevádzkarní a ordinácií v týchto mestách.

Konkrétne Rakúsku bude chýbať v rokoch 2005 - 2007 približne 20-tisíc vysokokvalifikovaných odborníkov. A už dnes sa však vytvorila proticudzinecká atmosféra, ktorá hovorí potenciálnym záujemcom Maďarom, Poliakom, Slovákom, Bulharom a Rumunom, zostaňte si tam, kde ste, my nechceme cudzie preľudnenie krajiny, my nechceme konkurenciu našim nezamestnaným. V každom prípade, ešte stále nie sme si na čistom, čo tá vysokokvalifikovaná pracovná sila, ktorá bude chýbať v krajinách únie, presne znamená. Žiaľ, nebudú to ani baníci, ani sústružníci a frézari. Vo vzdelaní všeobecne platí, že úspešný uchádzač o prácu bude musieť vedieť aspoň základy cudzieho jazyka a mať potrebné vzdelanie prevažne vo výpočtovej technike, v jej aplikácii, v počítačovo riadených technologických procesoch.

Na poprednom mieste v názoroch odborníkov sa objavuje požiadavka - byť ochotný pracovať na sebe, na zvyšovaní svojej „použiteľnosti na trhu práce“. Tým je povedané, že recepty, ktoré sa dnes zdajú stopercentné, nemusia byť o desať rokov už platné a ako najdôležitejšia vlastnosť, ktorú by nezamestnaný východoeurópan mal mať, je ochota rýchlo sa prispôsobiť zmenenej situácii a napriek sebauspokojeniu brať situáciu na trhu práce ako „vyššiu moc“ - aspoň v tom zmysle, že musím sa jej prispôsobiť a rýchlo získať vedomosti, ktoré budú hľadané. Nie je to situácia psychologicky hravo zvládnuteľná. Ukazuje sa, že aj medzi evidovanými nezamestnanými povedzme v krajoch bývalej NDR sa vyskytujú protivzdelávacie nálady. Je to však podmienené vysokou úrovňou podpory v nezamestnanosti a vôbec sociálnej podpory. Ukazuje sa však, že okrem nutnosti vedieť cudzí jazyk, uchádzač o pracovnú pozíciu bude potrebovať i potrebnú dávku prispôsobivosti a učenlivosti. Napriek obavám dnes nikto nevie určiť, akých odborníkov bude Európa o desať rokov z východných krajín potrebovať.