To nás môže dostať na lopatky

Nezvýšenie kvót na spracovanie mlieko a počtu dobytka = miliardové straty

Po rokoch stagnácie, ba dokonca poklesu výroby mlieka a mliečnych produktov, dochádza na Slovensku k oživeniu mliekarenského priemyslu vrátane prvovýroby a k stabilizácii hovädzieho dobytka. Radosť poľnohospodárov, vzhľadom na stanovené kvóty Európskej komisie, však môže byť predčasná. Vlani sa zvýšila u nás výroba sušeného mlieka o 1400 ton a prírodných syrov o 3500 ton, čo je medziročný rast o 12 %. To znamená, že sa dynamickejšie rozvíjala aj výroba ostatných mliečnych výrobkov - smotany, tvarohov a kvasených mliečnych produktov, v čom Slovensko dlhšie zaostávalo. Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov sa však zvyšuje len pomalšie a momentálne dosahuje asi 160 litrov mlieka na osobu a rok, pričom optimum by bolo 220 litrov. Celé poľnohospodárstvo a potravinárstvo malo vlani pasívnu zahraničnú obchodnú bilanciu viac ako 20 mld. Sk. Je potešiteľné, že mliekarensky priemysel mal aktívne saldo 1,4 mld. Sk. Preto sa dá povedať, že mliekarenstvo sa stáva akoby krvou našej poľnohospodárskej výroby, ktoré ho drží pri živote. Samozrejme, že ide o komplex poľnohospodárskych činností, od získavania dostatku krmiva cez stabilizáciu chovu dobytka až po spracovateľský priemysel. V tejto situácii slovenských poľnohospodárov nepríjemne zaskočilo rozhodnutie Európskej komisie o kvóte na výrobu a spracovanie mlieka, lebo nám ju rozpísala iba na 946 milión litrov ročne, hoci zámer nášho agrokomplexu je dopracovať sa na produkciu 1,2 miliardy litrov. Kvóta daná Európskou komisiou

je uzavretá

na odbornej úrovni. Jej zvýšenie sa dá dosiahnuť už len politickými rokovaniami. To znamená, medzi ministrom pôdohospodárstva SR a príslušným komisárom EÚ. Minister Pavel Koncoš si však myslí, že je to úloha pre hlavného vyjednávača SR Jána Figeľa a celú vládu, lebo dosiahnutie vyššej kvóty má širší ekonomický význam. Zároveň s kvótou navrhovanou Európskou komisiou je totiž rozpisovaná aj nižšia kvóta na kravy bez trhovej produkcie mlieka takmer o 11-tisíc kusov, s čím však naša koncepcia agrárnej a potravinovej politiky nepočíta. Ak by boli nižšie kvóty pre hovädzí dobytok a výrobky z neho, tak by to znamenalo, že na Slovensku by sme prestali využívať asi 380-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. V tržbách by sa to prejavilo stratou 3 mld. Sk ročne. Aj z týchto čísel vyplýva, že mlieko je v našej poľnohospodárskej prvovýrobe mimoriadne významnou komoditou. Európska komisia argumentuje, že kvóty, ktoré stanovila, nevychádzajú z očakávanej spotreby mlieka, ale z jeho

reálnej výroby

v rokoch 1997 až 1999. Pritom už vlani sa slovenskí poľnohospodári prehupli cez kvótu, ktorú nám zatiaľ predpisuje Európska komisia a produkciu ďalej postupne zvyšujú. V tomto roku sa očakáva výroba nad jednu miliardu litrov. Bude to nepochybne výsledok nielen konsolidácie početného stavu dojníc, ale najmä rastu ich úžitkovosti. V súčasnosti už asi 65 % mlieka spracúvajú mliekarne s účasťou zahraničného kapitálu, a tento podiel budú zrejme zvyšovať. Z hľadiska tohto priemyslu sú významným prvkom investície a dynamika prispôsobovania sa nárokom medzinárodných štandardov. Zvyšuje sa i sortiment mlieka i výrobkov z nich. Veď dnes na Slovensku vyrábame takmer 1100 druhov mliečnych produktov. Predseda Slovenského mliekarenského zväzu Ján Šimunek hovorí, že mliekarne na Slovensku sú stabilizujúcim faktorom, ktorý drží našu poľnohospodársku prvovýrobu. „Mliekarenstvo celoročne zabezpečuje

tok financií

do ekonomiky každého družstva, farmára alebo iných podnikateľských subjektov, ktoré sa zaoberajú chovom dobytka a výrobou mlieka. Od farmárov budeme aj my v nasledujúcich rokoch požadovať určitú satisfakciu, aby spĺňali náročné kritériá na kvalitu a udržali nastúpený trend,“ uviedol. Mliekarne budú musieť okrem klasických konzumných výrobkov, založených na báze čerstvosti, hľadať nové cesty. To znamená ponúkať trhu produkty so zvýšenou pridanou hodnotou. Chce to však ďalšie zdroje. K tomu by mali prispieť aj financie z fondov EÚ. Na Slovensku by bolo vhodné začať aj s dôslednejšou výchovou spotrebiteľa k zvýšeniu konzumácie mliečnych produktov. Istým vzorom môže byť pre nás Francúzsko a jeho „politika syrov“, ktoré dostať na každom kroku. Začať by sa mohlo s väčšou podporou predaja tzv. školského mlieka, ktoré ešte stále prehráva v školách s predajom sladených nápojov.

Vladimír Turanský