Agrokomplex chce kyslík

Znepokojenie nad hrozbou reštrikčných opatrení vlády

Najväčšou organizáciou, ktorá zastrešuje asi 60 % poľnohospodárskej prvovýroby na Slovensku, je Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR. Posledné rokovanie Republikovej rady zväzu zhodnotilo doterajší vývoj v rezorte a vyjadrilo znepokojenie nad pripravovanými reštrikčnými opatreniami vlády SR. Predsedovi zväzu Ing. Václavovi Fabricimu sme v tejto súvislosti položili niekoľko otázok.

Slovenské poľnohospodárstvo po vlaňajšku vykázalo zlepšenie hospodárenia, medziročne skoro o 1,1 mld. Sk. Znamená to, že rezort je z najhoršieho vonku?

- Výsledky, ktoré sme dosiahli v minulom roku, nespochybňujeme. Súhlasíme s tým, že faktory zlepšenia spočívajú najmä v poskytnutí mimoriadnych a neopakovateľných dotácií na kompenzáciu sucha v roku 2000, v znížení osobných nákladov a na hospodárskom výsledku sa prejavilo aj vyradenie stratových podnikov z evidencie. Veľmi efektívne sa využili účelovo viazané dotácie na založenie úrody, ktoré poskytla vláda nad rámec platných limitov. Je však na škodu, že sú neopakovateľné. Navyše treba konštatovať, že účinnosť uvedených faktorov, a tým aj lepší hospodársky výsledok sa významne prejavil predovšetkým v lepších výrobných podmienkach. Naopak, v horších podmienkach sa zvýšil počet

stratových podnikov

a rozvoj tam prebiehal len z vlastných zdrojov a úverov. Hodno tiež pripomenúť, že porovnávanie roku 2001 z hľadiska úrod s neštandardným rokom 2000, keď výpadok poľnohospodárskej produkcie bol až 8,4 mld. Sk, je dosť problematické a neobjektívne.

Ku ktorým reštrikčným opatreniam, škrtom v rozpočte, vyjadruje zväz svoje výhrady a znepokojenie?

- Kritickú situáciu prvovýrobcov a spracovateľov potravín sťažilo v tomto roku zníženie dotačnej podpory o vyše 1,7 mld. Sk. Nepriaznivo pôsobí aj nekompenzovanosť neuhradených záväzkov skrachovaných štátnych podnikov voči prvovýrobe, neriešenie zníženia dane z pôdy, zavedenie povinného farbenia daňovo zvýhodnenej nafty a podobne. Okrem toho vláda SR rozhodla, že náklady spojené s chorobou BSE vo výške 402 mil. Sk sa budú

uhrádzať na úkor

dotácií. Ďalších 200 mil. Sk z dotačných prostriedkov sa vyčlenilo na Integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS). Ohrozená je i miliarda korún z roku 2000, pôvodne smerovaná ako pôžička na riešenie dosahov sucha. Celkové medziročné zníženie agropotravinárskych podpôr by mohlo odhadom dosiahnuť 3,6 mld. Sk. Na základe toho vyhlasujeme krízovú situáciu, pretože toto poľnohospodárstvo, ak by sa to všetko malo udiať, sa do konca roka najmenej z polovice položí. Obávam sa toho, že niektoré poľnohospodárske subjekty nebude možné udržať a tiež vznikajú veľké regionálne rozdiely. Vláda prijala uznesenie, že dotácie sa budú dávať do lepších výrobných podmienok. Stala sa tak chyba, čoho dôsledkom sú i naše nedorozumenia medzi juhom a severom.

Myslíte si, že verejnosť je dostatočne informovaná o vývoji v agrorezorte a jeho potrebách?

- Poľnohospodári s nevôľou sledujú cielené negatívne ovplyvňovanie verejnej mienky a skresľovanie pohľadu verejnosti na poľnohospodárstvo. V situácii, keď na Slovensku narastá chudoba, verejnosť je negatívne informovaná o poľnohospodárstve na Slovensku. Nemá takmer

žiadnu predstavu

o spoločnej poľnohospodárskej politike v krajinách EÚ, o tom, ako postupujú v ostatných krajinách usilujúcich sa o integráciu do európskych štruktúr. Skutočný vývoj v poľnohospodárstve sa ustavične vzďaľuje od vládnych deklarácií, a tento trend najviac postihuje slovenský vidiek, ktorý sa životnou úrovňou vzďaľuje od mestských centier.

Ako aj z tohto hľadiska hodnotíte doterajší prístupový proces do spoločenstva európskej pätnástky?

- Krajiny, ktoré sa uchádzajú o vstup do EÚ, prispôsobujú svoju agrárnu politiku politike platnej v tomto spoločenstve. Robia to v rámci rozpočtov, čo väčšinou znamenalo zvýšenie úrovne domácich podpôr, ako aj podpory exportu. U nás sa však presadila vládna antipoľnohospodárska politika, s ktorou ide ruka v ruke aj radikálne škrtenie domácich podpôr, rušenie fondov a mimorozpočtových zdrojov. Dôsledkom je pokles predaja domácich poľnohospodárskych produktov a extrémny nárast dovozu a na základe toho i pokles zamestnanosti na vidieku. Vlani sa dosiahlo historické maximum pasívneho salda zahraničného obchodu na Slovensku, za agrokomodity to bolo mínus 20,3 mld. Sk. Reprezentuje to necelých 40 % ročnej úrovne hrubej poľnohospodárskej produkcie. Pri pomalšom raste exportu ako importu sa naplno prejavuje tendencia dovozu finálnych potravín, na ktoré máme výrobné a spracovateľské kapacity.

Ktoré komodity považujete za najproblémovejšie v procese vyjednávania a liberalizácie obchodu?

- V tejto etape vyjednávania sú podľa nášho názoru najviac problémovými mlieko, izoglukóza a ovce. Pri mlieku chce Slovensko požiadať o vyššiu kvótu, ako vychádza z referenčných ročníkov. Ministerstvo pôdohospodárstva SR predpokladá, že ročná spotreba mlieka na obyvateľa sa zvýši zo súčasných 160 na 220 kg. V prípade oviec sa o vyššie kvóty chce Slovensko usilovať preto, že prírodné podmienky umožňujú rozvíjať túto tradičnú výrobu, ktorá však v referenčných kvótach klesla pre

nízku rentabilitu

na minimum. Oceňujeme, že sa podarilo dosiahnuť zhodu v produkcii a exporte najkvalitnejších domácich vín s označením kabinetné a bryndze, aj keď sa vyrába z nepasterizovaného ovčieho mlieka. Možno však predpokladať, že kontrolóri EÚ budú veľmi pozorne sledovať dodržiavanie hygienických noriem na salašoch. Za problémový prvok v poľnohospodárstve považuje Európska komisia najmä nevyriešené vlastnícke vzťahy k pôde, pomalú reštrukturalizáciu fariem a nedostatočne funkčný integrovaný systém kontroly a riadenia. Kandidátske krajiny to musia zvládnuť najneskoršie do vstupu do únie. Skôr ako nové krajiny budú môcť čerpať zo štrukturálnych fondov EÚ, musia sa poľnohospodári naučiť vypracúvať podnikateľské projekty.

Hovorili ste o nedostatočnej domácej podpore poľnohospodárstva. Ako vyznievajú porovnania v tomto smere?

- Úroveň domácej podpory pre agrosektor je viac ako šesťnásobne nižšia ako v krajinách EÚ a je najnižšia aj v porovnaní s väčšinou kandidátskych krajín. Za ostatné roky sa úroveň domácej podpory znížila z asi 260 USD na 100 USD na hektár poľnohospodárskej pôdy, pričom podľa Európskej komisie by sa pomoc farmárom mala zvýšiť predovšetkým z vlastných zdrojov štátu. Jej znižovanie pri súbežnom roztváraní cenových nožníc vyúsťuje do zníženej akumulácie, nedostatočného investovania a klesajúcej konkurencieschopnosti.

Pribúdajúce problémy agrorezortu a ich zanedbávanie vás priviedli k vyhláseniu krízovej situácie. Aké opatrenia predpokladá?

- Na základe uskutočnených alebo vládou SR pripravovaných reštrikčných opatrení Republiková rada Zväzu vyhlásila krízovú situáciu a poverila v spolupráci s ďalšími samosprávnymi organizáciami ustanoviť protestné opatrenia na zabránenie ďalšieho okliešťovania prostriedkov určených pre kapitolu poľnohospodárstva. Ustanovili sme

krízový štáb,

jeho prvé rokovanie bolo v druhej polovici apríla v Bratislave a teraz v Očovej. Z neho vyplynulo, že na základe rizík štátneho rozpočtu vyhlásený krízový stav naďalej trvá. Členovia krízového štábu vyjadrili nesúhlas s tým, aby sa prostriedky štátneho rozpočtu využívali inak ako ukladá zákon o štátnom rozpočte a trvajú na tom, aby miliarda určená pre Štátny fond trhovej regulácie bola nenávratná. Krízový štáb zároveň odporučil okamžite rokovať o týchto problémoch s podpredsedom vlády SR pre ekonomiku a ministrami pôdohospodárstva a financií a ich stanoviská rozhodnú o našom ďalšom postupe.

Peter Farárik