Fotograf krajiny a ľudí

„Pri vstupe do fotografického života neboli moje predstavy nikdy velikášske. Nechcel som viac, než som mohol zmôcť. Z mojich snímok hovoria jasnou rečou veci pre nás poznané, pravdivo a takto fotograficky zhodnotené. Pritom som mal vždy na mysli ukázať Slovensko vo vzácnych dokumentoch dôstojné a monumentálne, teda také, aké som ho videl a prežil pri fotografovaní,“ takýmto krédom sa riadil Eugen Lazišťan. Pri príležitosti jeho 85. narodenín má v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave výstavnú premiéru v hlavnom meste. Ako sa na nej môžeme presvedčiť, výber 160 čiernobielych záberov potvrdzuje, že ide o zakladateľskú osobnosť slovenskej fotografie. Bol súputníkom a dlhoročným priateľom oveľa známejšieho Karola Plicku. Ako vedúci redaktor Vydavateľstva Osveta v Martine začal od roku 1953 vydávať vlastivedné obrazové publikácie. Okrem Plicku bol pri zrode prvých kníh Martina Martinčeka, Karola Kállaya a iných fotografov. Jeho vlastná publikačná činnosť sa začala v roku 1953, keď vyšlo prvé vydanie Bratislavy. O jej úspechu svedčí šesť vydaní tejto knihy. Zábery z Bratislavy nechýbajú ani na spomínanej výstave, kde ich možno porovnať so súčasnosťou. No fotografoval aj ľudovú architektúru, život na dedine, prírodu, historické objekty a ľudový odev.

Pavol Erdziak