Zlý scenár pre Poľsko

Ako vo svojej pravidelnej správe uvádza Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), krajiny strednej a východnej Európy (KSVE) a bývalého Sovietskeho zväzu v tomto roku zaznamenajú hospodársky rast 3,3 % oproti minuloročnému 4,3 %. EBOR označila výsledky regiónu za „dobré, no nie výnimočné“ a uvádza, že prekvapujúci prudký rozvoj vnútorného dopytu a investícií umožnil silnejší rast než vo väčšine reformných trhov.

Podľa údajov EBOR región profitoval z podstatne vyššieho prílevu zahraničného kapitálu, keďže po útokoch z 11. septembra na USA preukázal ekonomickú stabilitu. Tieto faktory vykompenzovali slabý dopyt v Európskej únii (EÚ), ktorá je hlavným vývozným trhom mnohých krajín regiónu.

Rusko, ktoré od finančnej krízy v roku 1998 dosahovalo rast, zažije jeho spomalenie z 5 % (2001) a 8,5 % (2000) na 3,5 %. Príčinu vidí EBOR v raste reálnych miezd, sile rubľa a vo vyšších cenách ropy, ktoré poškodzujú domácu produkciu tovarov mimo ropného sektora. Stredná Európa a pobaltské štáty naproti tomu zaznamenajú zväčša nezmenený hospodársky rast na úrovni 2,6 %. Súčasťou tejto oblasti sú totiž ekonomicky najsilnejšie krajiny, ktoré dostávajú veľkú časť zahraničných investícií a kapitálu a sú s EÚ prepojené obchodom a vstupnými rokovaniami. Poľsko, najväčšia ekonomika strednej Európy, pravdepodobne v tomto roku zaznamená najhoršie výsledky - rast by tu mal dosiahnuť len 1,5 %.

Čistý prílev súkromného kapitálu v regióne vlani medziročne vzrástol šesťnásobne na 6,1 mld. USD a EBOR predpovedá, že v tomto roku by mal stúpnuť až na 15 mld. USD. Priame zahraničné investície (PZI) by sa mali v tomto roku medziročne zvýšiť z 26,7 mld. USD takmer na 34 mld. USD, čo zodpovedá historicky najvyššej ročnej úrovni.

Aj napriek takémuto prílevu a relatívnej stabilite KSVE proti ekonomickým šokom vo svete úroveň PZI zostáva malá na báze „na hlavu“. Napríklad Rusko od roku 1989 získalo na hlavu len 67 USD PZI.

EBOR uvádza, že jednou z hlavných prekážok pre PZI je relatívne nevýhodná investičná klíma v regióne, najmä v juhovýchodnej Európe a SNŠ, ktorá zhoršuje rovnováhu medzi rizikovosťou a návratnosťou investícií. Obavy vyvoláva aj slabý prílev nepriamych investícií, ktoré sa zväčša sústreďujú do vládnych dlhopisov, ako aj nedostatočný prílev investícií do spoločností - najmä v dôsledku nekvalitného vedenia, slabých inštitúcií a nerozvinutých trhov cenných papierov.

(TASR)