VYPREDÁVAME, ČI NIE?

Predaj 49 % akcií každej z troch distribučných energetických spoločností - Západoslovenská energetika (ZSE), Východoslovenská energetika (VSE) a Stredoslovenská energetika (SSE) - sa začal zadrhávať. Hoci privatizačné komisie sa už pred niekoľkými týždňami zhodli na víťazoch tendrov, definitívny verdikt k predloženým návrhom vláda SR ešte nevyslovila. Na požiadanie KDH posúdenie návrhov minulý týždeň vládny kabinet po koaličnej rade stiahol zo svojho programu, a tak sa hlasovanie o výbere investorov očakáva na dnešnej schôdzi. KDH ako dôvod na akceptovanie svojej požiadavky uviedlo, že získaný čas chce využiť na posúdenie výsledkov výberu odborníkmi. A zároveň vyvrátiť medializované spochybňovanie tendra na privatizáciu 49 % ZSE. Pripomeňme, že komisia navrhla za víťaza nemeckú spoločnosť E.ON. No proti jej názoru sa ohradil ďalší zo štyroch uchádzačov - rakúska spoločnosť EVN. Za ponúkaný balík akcií totiž ponúkla o 21 mil. EUR viac. Dovedna 330 mil. EUR. Hoci podľa kompetentných, okrem ceny k ďalším kritériám výberu patrila aj sila strategického partnera a podobne, predsa len prípadný súhlas s predloženým návrhom by vláda SR mala verejnosti podrobne vysvetliť. Najmä v súvislosti s predchádzajúcimi slovami, že cena bude tvoriť až 80 % rozhodovacích kritérií. Pokiaľ však ide o privatizáciu distribučných podnikov, zaznievajú výhrady aj k samotnému postupu a jeho filozofii. Aj vplyvom blížiacej sa volebnej kampane sa uvedená otázka spolitizovala do takej miery, že by sa ňou mal zaoberať aj parlament. Veď v hre je približne 25 mld. Sk. Predstavitelia viacerých, nielen opozičných subjektov, sa priklonili k názorom viacerých odborníkov z radov energetikov a čoraz hlasnejšie tvrdia, že privatizácia distribučných spoločností mala nasledovať až po privatizácii energetiky. Dokonca realizovaný postup považujú za cestu k rozpredaju trhu, ku ktorému dôjde po otvorení sa trhu s elektrickou energiou. Slovenské elektrárne podľa ich názoru prídu po predčasnom odstavení jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach a navrhovanom odčlenení gabčíkovskej elektrárne z ich majetku o najlacnejšiu elektrinu. Logicky, zahraniční investori uprednostnia dovoz lacnejšej elektriny zo zahraničia. To môže mať negatívny vplyv na hospodárske výsledky SE i celú slovenskú ekonomiku. Na druhej strane predstavitelia MH SR tvrdia, že nedávno schválená novela o energetike vytvára obmedzenia na dovoz, a teda určitú ochranu SR. Konkrétne podľa jej znenia môže MH SR od 1. mája 2002 stanoviť vyhláškou podiel elektriny oprávneného odberateľa, ktorý si môže doviezť zo zahraničia. Na druhej strane tiež dodávajú, že privatizáciou distribučných podnikov sa nepredáva trh. Od koho kúpia elektrinu, si určujú odberatelia. Keď sa rozhodnú pre kúpu z domácich slovenských elektrární, použijú na to distribučné siete, ZSE alebo SSE či VSE. To neurčí nový strategický partner. Zatiaľ sa však trh v SR otvoril len pre odberateľov so spotrebou nad 100 GWh elektrickej energie za rok. Aj keď ich je na Slovensku podľa všetkého len 19, zostali „verní“ SE. Čiže nevyužili do mája liberálnejší zákon a nekúpili elektrinu zo zahraničia. Asi vedia prečo. Podľa stanoveného harmonogramu sa však trh postupne bude otvárať aj pre spotrebiteľov s nižšou spotrebou. Pre obyvateľov - domácností sa otvorí až po roku 2005 alebo ešte neskôr. Hoci z oficiálneho vysvetlenia je jasné, že „distribučky“ (v rukách štátu zostane aj naďalej 51 % akcií) budú musieť oprávneným odberateľom poskytnúť siete na dopravu od výrobcu, predsa len oponentov asi úplne neuspokojí. Prečo? Otváranie sa trhu je šanca pre obchodníkov, teda pre toho, kto ponúkne najvýhodnejšiu cenu konečnému spotrebiteľovi. Presvedčiť ich, aby zmenili dodávateľa (alebo zostali verní doterajším obchodným oddeleniam „distribučiek“) bude stáť veľa námahy a prostriedkov do kampaní a podobne. Príklady z otvárania trhu v krajinách EÚ, kde je už trh na 100 percent otvorený, hovoria o pretlaku rôznych cenových či iných výhod a nových služieb (niektorí obchodníci každému novému zákazníkovi ponúkali televízory či iné spotrebiče). Vzhľadom na skutočnosť, že uchádzači o privatizáciu distribučných podnikov majú z celého procesu dostatok skúseností, určite vedia, ako neurobiť tie isté chyby druhýkrát a dosiahnuť čo najrýchlejšiu návratnosť ceny zaplatenej za sprivatizovaný balík akcií. Preto je viac ako pravdepodobné, že nebudú len v úlohe prepravovateľa elektriny, keď dobrý biznis sa zrejme bude robiť len kúsok od nich.

Zdena Rabayová