Kde sme a čo chceme (29)

Postavíme sa predsa na nohy

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Karol Husár, konateľ firmy ATLAS, s. r. o., Veľký Krtíš a predseda Slovensko-maďarskej obchodnej komory.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

K. Husár: Patrím do povojnovej generácie a pamätám si, ako do nás počas uplynulých päťdesiatich rokov vštepovali - najväčší nepriateľ a agresor prichádza z kapitalistického západu, a ak by náhodou vypukla vojna, armády východného bloku ho dokážu úplne zničiť. Krajiny východného bloku investovali do vojenskej techniky obrovské prostriedky, ale už vtedy bolo zrejmé, že v porovnaní s krajinami severoatlantických štruktúr nemáme na budovanie armády toľko zdrojov, aby sme tak nerobili na úkor životnej úrovne. Voľné prostriedky pohltilo zbrojenie a zanedbali sme rozvoj človeka ako osobnosti. Pritom bolo len otázkou času, kedy nás západné mocnosti ekonomicky zruinujú s tým, že už nebudeme mať dostatok financií na zbrojenie. V roku 1989 nastal politický kolaps, socialistický blok sa rozpadol a zistili sme, že posledných 50 rokov sme síce vynakladali obrovské prostriedky na zbrojenie, ale nepomohlo nám to. Teraz vidíme dôsledky toho, ako sme zanedbali človeka, rozvoj jeho vedomostí a ako málo sa investovalo do životného prostredia. V minulosti sme vyriešili bytový problém - stavali sa paneláky, obrovské prostriedky išli do poľnohospodárstva. Socialistická vláda si uvedomovala, že ak je človek najedený, má si čo obliecť a kde bývať, nebude reptať. Dnes je však úplne iná situácia. Najmä mladí ľudia majú s bývaním veľké problémy, je tu veľká sociálna nespokojnosť, podstatná časť obyvateľov Slovenska žije od výplaty po výplatu atď. Ako s tým súvisí NATO? Spoločného má veľmi veľa. V prípade, že sa nestaneme členmi NATO, je ohrozený aj náš vstup do Európskej únie a s ním spojený hospodársky a ekonomický rozvoj. Dnes ešte neviem posúdiť, či NATO bude „všeliek“ na ekonomiku, ale som presvedčený, že Slovensko nemá iné východisko. Nachádzame sa totiž v srdci Európy, obklopený štátmi, ktoré sú už dnes členmi NATO. V Bielorusku vládne diktatúra, na Ukrajine je stále bieda, tak ku komu by sme sa mali pridať? NATO nám, ako silné vojenské zoskupenie, ponúka istotu a bez nej taký malý štát ako Slovensko nemôže existovať. Niektoré politické strany nás síce presviedčajú, že by sme mohli byť neutrálnym štátom, ale to sú skôr nacionalistické vášne. Pri vstupe do NATO budeme potrebovať veľa prostriedkov na modernizáciu vojenskej techniky, ale tie by sme potrebovali aj bez toho. Členstvo v NATO urýchli náš vstup do EÚ a verím, že s ním automaticky prídu výhody, bez ktorých Slovensko nepostavíme na nohy.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

K. Husár: Za jednu z priorít Slovenska Združenie podnikateľov Slovenska a ja osobne, ako člen Generálnej rady a tiež predseda Slovensko-maďarskej obchodnej komory, považujem začlenenie Slovenska do európskeho a svetového trhu. S tým priamo súvisia aj ďalšie aktuálne otázky vo vzťahu k nášmu hospodárstvu, ktoré je potrebné občanom vysvetľovať. Za najvhodnejšie považujem použiť argumenty, ktoré by o správnosti vstupu do EÚ presvedčili aj obyčajných ľudí, ktorí ho budú predovšetkým vnímať ako spotrebitelia. Odstránenie izolácie našich výrobcov by malo zvýšiť ich konkurencieschopnosť, ale aj produktivitu používaných výrobných faktorov. Podmienky jednotného trhu a spoločného colného územia by priniesli úsporu v súvislosti so zavedením nákladov na colné a pasové kontroly. Voľný prístup našich výrobkov na trhy dnešnej EÚ by zas priniesol pre našich výrobcov lepšie uplatnenie exportných možností. Chronický nedostatok kapitálových prostriedkov v našej republike by vďaka rozvoju podnikateľskej činnosti posilnil podnikateľskú činnosť. Nehovoriac už o posilnení našej dôveryhodnosti ako členskej krajiny EÚ. Vďaka týmto ukazovateľom by sa mal urýchliť proces reštrukturalizácie našej ekonomiky, zvýšiť rast ekonomiky a znížiť nezamestnanosť. Stále mám na zreteli, že okres Veľký Krtíš je poľnohospodársky a keďže zo sektorového hľadiska sa najväčšie výhody očakávajú práve v tejto oblasti, myslím si, že vstup do EÚ by mohol našim poľnohospodárom priniesť zvýšenie príjmov. Poľnohospodári už mohli aj v predvstupovom období pocítiť poskytovanú pomoc na zdokonaľovanie poľnohospodárskych štruktúr, marketingových sietí a na riadenie kvality potravín. Žiaľ, na druhej strane vidím nedostatočné využívanie týchto fondov, čo v konečnom dôsledku môžeme pripísať slabej propagácii využitia finančných možností predvstupových fondov, z ktorých už pri vstupe do EÚ toľko čerpať nebudeme môcť.

Prijatie Slovenska do EÚ však bude mať aj neekonomické výhody a v prípade nášho štátu by to dokumentovalo príslušnosť k najvyspelejším krajinám Európy, k zóne európskej stability, a to nielen z ekonomického, ale aj z politického hľadiska. Osobitne v súčasnosti, keď bezpečnosť sveta je značne rozkolísaná, by plnohodnotné začlenenie SR do integračných štruktúr EÚ umožnilo spoločne a teda aj efektívnejšie čeliť globálnym problémom sveta. V prípade vstupu nášho štátu by šlo aj o upevnenie demokratického systému v SR. Pretože by sa mohli lepšie rozvinúť vzájomné kontakty v oblasti justičnej a policajnej spolupráce, čo by výrazne prispelo k zvýšeniu bezpečnosti našich občanov. Myslím si však, že aj keď sa o výhodách a nevýhodách vstupu do EÚ povedalo na rôznych fórach už veľa, nie je to stále dosť a tu vidím veľkú úlohu médií, ktoré by mali vstup do EÚ objasňovať na konkrétnych prípadoch.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

K. Husár: Predminulý rok sme odkúpili vo Veľkom Krtíši kaštieľ postavený Sebastianovcami na

začiatku 19. storočia, je to tzv. Malý kaštieľ. Bude tu sídlo našej firmy a zároveň klub podnikateľov, v ktorom sa budú môcť schádzať podnikatelia z Veľkého Krtíša a okolia. Budú ho môcť využívať nielen podnikatelia, ale aj ostatní obyvatelia, ktorí si chcú posedieť v príjemnom prostredí. Kapacita reštaurácie bude asi sedemdesiat ľudí, v susednej, konferenčnej miestnosti pre 40 ľudí sa budú konať prednášky, školenia, kurzy atď. Celé zariadenie sa dá účelovo prepojiť, takže poslúži aj na väčšie recepcie. Chýbať nebude ani denný bar s terasou. Súčasťou kaštieľa bude aj penzión pre 40 osôb. Chceme tu vytvoriť takpovediac rodinné prostredie a dokázať, že aj na Slovensku sa dá postaviť zariadenie porovnateľné s podobnými v zahraničí. Urobíme všetko pre to, aby uspokojilo aj tých najnáročnejších.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ako aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

K. Husár: Sú to predovšetkým tie, ktorými sa zaoberám nielen ako predseda Slovensko-maďarskej obchodnej a priemyselnej komory, ale aj ako člen Generálnej rady Združenia podnikateľov Slovenska a tiež ako podnikateľ. Predovšetkým je to už spomínaná integrácia Slovenska do EÚ a NATO. Hneď po nej je to reforma daňového systému v smere zjednodušenia a sprehľadnenia sústavy daní s orientáciou daňovej politiky na nepriame dane spojené so znižovaním daňového a poplatkového zaťaženia. Reforma sociálneho a zdravotného systému so zodpovednejším prístupom občanov a adresnejším tokom peňazí, odstránenie byrokracie, svojvôle úradníkov a korupcie zo štátnej správy s cieľom dosiahnuť zodpovedajúce postavenie podnikateľa v spoločnosti a zlepšenie vymožiteľnosti práva ako neoddeliteľnej súčasti právneho štátu.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

K. Husár: Trvanie dĺžky Slovenskej republiky vo mne evokuje dĺžku trvania môjho podnikania, ktoré v minulom roku dosiahlo desať rokov. Ak by som mohol na záver použiť určitú paralelu, všetko, čo je nové, musí prejsť určitými vývojovými štádiami. Čím lepšie je človek na určité etapy pripravený, tým ľahšie dokáže prekonať úskalia, ktoré mu nové životné situácie prinesú. Tak je to vlastne nielen so situáciami jednotlivca, ale aj celého štátu. Na začiatku jeho vzniku bolo ťažké predvídať ťažkosti a problémy, ktoré bude treba prekonať a o to ťažšie sa vytvárali opatrenia na ich odstránenie. Možno ani ekonómovia a politológovia nepredvídali, koľko nových problémov sa vynorí a akými cestami sa budú dať odstrániť. Dnes už s niektorými prognostikmi zvažujú, čo by bolo, keby sme zotrvali vo zväzku s Českou republikou. Niektorí politológovia dokonca spochybňujú rozdelenie, keď Európa speje k zjednoteniu. Mnohí odborníci zasa hovoria, že sme mali jednoznačne jednu z najlepších štartovacích pozícií. Mnohým krízam i ťažkostiam sme sa mohli vyhnúť, ale nová republika je ako dieťa, ktoré musí prejsť určitými etapami vývoja, aby pochopilo svoje konanie. Verím, že aj my sa dokážeme poučiť z negatívnych skúseností, ktoré nás síce naučili prekonávať prekážky, ale možno na určitý čas zabrzdili v plynulejšom prechode na trhovú ekonomiku.

Samostatné Slovensko má ešte veľmi veľa šancí ukázať Európe, že vždy do nej patrilo. Môže tiež svetu dokázať, že aj keď je ako krajina malé, má obrovský ľudský potenciál, ktorý je len potrebné vhodne zúročiť a možno aj správne viesť. To sú klady, ktoré nás môžu posunúť dopredu, ale zabrzdiť nás môžu politické šarvátky, ktoré sa premietnu aj do hospodárskej nestability. Aj keď sa to možno nezdá, všetci sme akoby malou súčasťou veľkého stroja, ktorý sa môže správne rozbehnúť ak je v jeho súkolesí všetko v poriadku, ale tiež sa môže pokaziť, ak je čo len na jednom chyba. Je na každom z nás, aby sa snažil urobiť v rámci svojich možností taký kus práce, ktorý posunie ľudské snaženie dopredu. Vždy musíme začať od seba, v mieste, v ktorom žijeme. Nedá mi preto, aby som opäť nepoukázal na juh Banskobystrického kraja, kde žijem a podnikám. Už roky sa v SOPK snažíme presadiť silikátovú zónu, na ktorú sú v lokalite ideálne podmienky a všetky ostatné krajiny by takú bohatú surovinovú základňu využili. Napriek tomu, že v minulosti bola silikátová zóna dosť propagovaná, na jej nerealizáciu malo vplyv neprijatie zákona o priemyselných parkoch a priemyselných zónach. Potenciálnych investorov v prípade nášho okresu odrádza nedostatočná legislatíva, nehovoriac o zlej infraštruktúre, pri budovaní ktorej musí pomôcť aj štát. Žiaľ, náš okres nikdy nebol dostatočne podporovaný a zrejme na túto nevšímavosť vládnych kruhov budeme ešte dlho doplácať. Štát aj tie páky, ktoré na oživenie hospodárskeho rozvoja má, ako napríklad podpora podnikateľov a pod., nedostatočne využíva, resp. prostriedky na podporu podnikateľov sa rozdávajú tak, ako v nedávnej minulosti, neefektívne, podľa vôle úradníkov. Keby sa použili podľa našich predstáv a boli účelne rozdelené medzi podnikateľské subjekty, ktoré dokážu vytvoriť nové pracovné miesta, zvýšila by sa zamestnanosť aj v našom regióne.