Rast ziskovosti priemyslu

Odrazom je rast hrubého domáceho produktu

Napriek minuloročnému prehlbovaniu deficitu štátneho rozpočtu (ŠR) i zahraničného obchodu (ZO) SR väčšina nefinančných subjektov vplyvom reštrukturalizácie a privatizácie vykazovala kladný hospodársky výsledok. Aj tento trend sa premietol do 3,3-percentného rastu hrubého domáceho produktu (medziročne viac o 1,1 percentuálneho bodu) a založil dynamizáciu HDP v roku 2002. Objem HDP predstavoval takmer 965 miliárd Sk. Hybnou silou rastu HDP bol síce domáci dopyt, no zviazaný s výrazným zvyšovaním tempa rastu dovozu. Z hlavných zložiek domáceho dopytu sa priaznivo vyvíjala najmä tvorba hrubého fixného kapitálu (oproti roku 2000 vyššia o 11,6 %), z nej viac ako 54 % sa realizovalo vo forme strojov a zariadení a 40 % v podobe budov a stavieb.

Generálny riaditeľ sekcie stratégie Ministerstva hospodárstva SR Ján Oravec na margo hodnotenia slovenskej ekonomiky v roku 2001 uviedol, že vnútorná a vonkajšia nerovnováha (vývoj ŠR a ZO) sa výraznejšie neobnovili, ale slovenská ekonomika je po privatizácii a reštrukturalizácii bankového sektora a energetiky odolnejšia proti napätiam než v minulých rokoch. Opatrenia na podporu štátneho rozpočtu by mali aj v tomto roku smerovať k udržaniu plánovanej schodkovosti, a tým k dosiahnutiu konsolidácie verejných financií, povedal riaditeľ. Pod prehĺbenie deficitu ZO sa podpísali aj obchodní partneri zo zahraničia. Vzhľadom na to, že aj u nich už došlo ku konjunktúre a Volkswagen spustí novú výrobnú linku, bude sa pravdepodobne deficit ZO zmierňovať, odhaduje Oravec. Podľa neho sa aj prílev priamych zahraničných investícií zintenzívni, osobitne do nových technológií, čo spôsobí väčšiu exportnú kapacitu slovenských podnikov a azda tiež prispeje k redukcii zahraničnoobchodného deficitu.

Keďže privatizácia a reštrukturalizácia v ekonomike akcelerujú, banky sú vzhľadom na úverovú angažovanosť oproti podnikom ústretovejšie. Nové právne normy (Obchodný zákonník, živnostenský zákon, registrácia záložného práva) tiež zlepšili podnikateľské prostredie a dávajú základ na zvyšovanie kapacity a výkonnosti slovenskej ekonomiky v tomto a budúcich rokoch, mieni riaditeľ. Dodal, že vlani sa zamestnanosť medziročne zvýšila iba o 1 % na 2,12 milióna, ale kvalitatívne vyššia konkurencieschopnosť podnikateľskej sféry predurčuje dosiahnuť rast zamestnanosti v dlhodobom horizonte.

(TASR)