Náročné rokovania s EÚ o obilí

Vieme, čo chceme dopestovať, nie je však isté, či dostaneme na to kvóty

Západné Slovensko svojimi pôdnoklimatickými podmienkami predstavuje najvhodnejšie prostredie na rastlinnú výrobu, ktorá je základom pre ďalšie odvetvia poľnohospodárstva. Poľnohospodárske podniky tam dosahujú pri väčšine plodín úrody nad celoslovenským priemerom. Región tak rozhoduje o celkovej úrovni produkcie agrokomplexu. Vysoký bioenergetický potenciál tejto oblasti, ktorý patrí do Trnavského, Nitrianskeho a Bratislavského kraja, dáva možnosť optimálneho uplatnenia potenciálu plodín, najmä rozhodujúcich druhov obilnín. Tamojšie pôdnoklimatické podmienky pritom najviac zmierňujú

výkyvy v úrodách,

spôsobené priebehom počasia. Tento región, ktorého výmera ornej pôdy predstavuje 51 % z celkovej plochy, tvorí na 73 % kukuričná a na 24 % repárska oblasť a iba 3 % predstavujú oblasti zemiakarske. Pestovanie obilnín, predovšetkým ozimnej pšenice a jarného jačmeňa, ale aj raže v oblasti Záhoria, tu bolo vždy dominantné. Koncom deväťdesiatych rokov sa základné obilniny pestovali na ploche 710-tisíc hektárov, avšak s priemernou úrodou iba 3,95 tony/ha. Ako hovorí minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš, okrem raže sú terajšie pestovateľské plochy všetkých obilnín vyššie ako pred desiatimi rokmi, ale úrody bez výnimky nižšie. „Pri pšenici je úrodový pokles 25 % (z 5,59 na 4,18 t/ha), pri jačmeni o 29 % (z 4,78 na 3,39 t/ha), raži menej o 15 % (pokles z 3,79 na 2,80 ton) a najväčší pád zaznamenal ovos - o 32 % (z 3,57 t/ha na 2,4 t/ha). Pokles úrod hustosiatych obilnín spolu predstavuje 24 %. Príčiny poklesu hektárových úrod spočívajú podľa neho predovšetkým

v poklese intenzity

pestovania, ktorá je dôsledkom deficitnej výživy obilnín, nedostatočnej a často odborne nezvládnutej ochrany proti škodlivým činiteľom, poklesu počtu a kvality vykonávaných technologických zásahov pri pestovaní, používaním nevyhovujúceho a zastaraného strojového parku, nevyužívaním možností závlah pri eliminácii sucha atď. Ministerstvo pôdohospodárstva na základe analýzy vývoja a súčasného stavu poľnohospodárstva, prípadne rastlinnej výroby, spracovanej v roku 1999, pripravilo Rozvojový program pestovania obilnín na päť rokov dopredu. Osobitnú pozornosť venuje tento program

pestovaniu obilnín,

organizácii trhu a podporným programom. Cieľom je vytvoriť také podmienky na pestovanie, ktoré by umožnili dosahovať stabilné, vysoké úrody, vytvárajúce priaznivé východiská pred vstupom do EÚ.

„Keď sme začiatkom tohto roka vyhodnocovali rozvojový program, konštatovali sme, že prvé dva roky jeho plnenia z výrobného hľadiska poznamenali nepriaznivé poveternostné podmienky. Katastrofálne sucho v roku 2000, ktoré možno porovnať s rokom 1947, vtedy zapríčinilo výrazne nízke úrody všetkých druhov obilnín a pri potravinárskej pšenici a sladovníckom jačmeni negatívne ovplyvnilo aj kvalitu. Opačná situácia, aj keď nie v takom katastrofálnom rozsahu, nastala v roku 2001, keď daždivé počasie v období zberu vo väčšine regiónov znížilo tak úrody, ako aj kvalitu obilnín,“ hodnotí situáciu minister. Rozvojový program pomáha plniť pravidelná optimalizácia a následné odporúčanie osevných plôch, ktoré v spolupráci s vedeckovýskumnou základňou spracúva MP SR. Ďalším materiálom, nadväzujúcim na rozvojový program, je rajonizácia pestovania obilnín v SR, konkretizujúca najmä regionálnu vhodnosť pestovania potravinárskej pšenice, špeciálne

tvrdej pšenice

a sladovníckeho jačmeňa. Všeobecne sa zvyšuje záujem o pestovanie ozimných plodín na úkor jarných. Napríklad v tomto roku poľnohospodári zasiali približne 180-tisíc ha jarného jačmeňa, čo je o 36-tisíc menej ako odporúčal rozvojový program. Ale osevné plochy ozimného jačmeňa dosiahli 34-tisíc ha, čo je o 15-tisíc ha viac ako uvažuje program. Ide však o európsky problém, ktorého riešenie je v rukách výskumu a šľachtenia. Deficitnú výživu možno považovať za asi rozhodujúcu príčinu nízkych úrod obilnín. Pri spotrebe pesticídov, kde nie je metodicky správne použiť porovnanie v naturálnych jednotkách, je situácia lepšia. Problémy sú skôr v spôsobe používania pesticídov a vo voľbe vhodnej účinnej látky na škodlivého činiteľa, vhodnej aplikačnej techniky a optimálneho času aplikácie prípravkov. „Nepriaznivý stav závlahových systémov neumožnil plne využiť efekt závlah pri eliminácii sucha v roku 2000. Skutočnosť, že ako náhradu škôd spôsobených suchom pestovatelia

dostali dotácie

na založenie novej úrody, sa pozitívne prejavilo na porastoch ozimín, založených z kvalitného, certifikovaného osiva,“ hovorí ďalej minister. Na to, aby Slovensko bolo konkurencieschopné v produkcii obilnín aj po vstupe do Európskej únie, snaží sa rezort zabezpečiť našim poľnohospodárom rovnaké podmienky, ktoré majú zaručené pestovatelia vo všetkých členských krajinách EÚ. Za komoditu „obilniny“ SR vyslovila v rámci negociácií niekoľko požiadaviek. Ide napríklad o určenie základnej výmery plodín na ornej pôde vo výške 1,039 milión ha. Pre obilniny žiadame garanciu pestovateľskej plochy 800-tisíc ha. Ostatný návrh Európskej komisie, ktorý vychádzal z rokov 1997 až 1999 však znížil celkovú výmeru plodín na ornej pôde na 1,003 milión ha, z čoho na obilniny pripadá 773-tisíc ha. Posledný návrh SR, vypočítaný ako priemer troch stredných rokov z päťročného referenčného obdobia 1995 až 1999, zostal na 1,0086 mil. ha, z čoho na obilniny vychádza 777-tisíc. Za komoditu „obilniny“ Slovensko požaduje stanovenie maximálnej garantovanej výmery 5-tisíc ha pre

tradičné oblasti

tvrdej pšenice vo vybraných regiónoch SR. Problematika rozširovania pestovateľských plôch tvrdej pšenice je v EÚ dosť citlivá. Slovensko by si želalo, aby nám EÚ od prvého dňa začlenenia priznala 100 % priamych platieb, aby naši producenti neboli znevýhodnení. Európska komisia sa však prikláňa k postupnému zavedeniu priamych platieb počas desaťročného prechodného obdobia, takže v roku 2004 by platby predstavovali iba 25 %, v roku 2005 už 30 %, v ďalšom 35 %, až napokon stopercentnú úroveň by mali dosiahnuť v roku 2013. Komisia pritom argumentuje nebezpečenstvom zastavenia nevyhnutnej reštrukturalizácie slovenského poľnohospodárstva. V predvstupovom období sa podarilo harmonizovať s európskou legislatívou niekoľko predpisov súvisiacich s obilninami. Už od hospodárskeho roku 2002 - 2003 budú platiť novelizované normy pre tvrdú pšenicu, potravinársku a kŕmnu raž, jačmeň, kukuricu a na stanovovanie nečistôt v uvedených obilninách. V nových normách sú zladené kvalitatívne požiadavky podľa nariadenia Komisie ES č. 824/2000, ktorým sa stanovujú postupy na preberanie obilnín intervenčnými agentúrami a metódy analýzy na určenie akosti obilnín.

Vladimír Turanský