Šikovná baktéria

Britskí vedci dekódovali genetickú informáciu baktérie, ktorá je kľúčom k väčšine používaných prirodzených antibiotík. Nové poznatky poslúžia pri vývoji nových silnejších liekov proti vírusom a možno i proti rakovine. Rovnako môžu pomôcť pri oslabovaní obranných reakcií organizmu pri transplantáciách. Deväť a pol milióna písmen DNA v pôde žijúcej baktérie, nazvanej Streptomyces coelicolor, je organizovaných v dvadsiatich skupinách, obsahujúcich celkovo asi 8700 génov. Baktéria Escherichia coli ich má štyritisíc, octová muška Drosofila trinásťtisíc a človek asi tridsaťtisíc. „Poznali sme už dávnejšie štyri antibiotiká vychádzajúce z týchto génov, ale dnes vieme o sedemnástich či osemnástich ďalších skupinách génov, ktoré vytvárajú ďalšie účinné súčasti, pravda, zrejme iba v špecifických podmienkach v pôde,“ povedal profesor Sir David Hopwood z Centra Johna Innese v britskom Norwichi, ktorý riadil výskum za dva milióny libier (viac ako sto miliónov Sk). „Tento organizmus má v porovnaní s typickými voľne žijúcimi baktériami dvojnásobok génov. Dá sa o ňom povedať, že je to ťčiperaŤ - je pripravený,“ poznamenal Hopwood. „Máte už srdce chromozómu a naraz vidíte, že tu sú ešte nejaké údy, zdanlivo nepotrebné, ale vedia zaujímavé veci ako napríklad vyrábať antibiotiká,“ komentoval publikovanie výsledkov výskumu v časopise Nature. Biotechnologické firmy usudzujú, že vďaka poznaniu genetickej výbavy tejto pôdnej baktérie budú teraz môcť jednoduchšie vyrábať nové lieky. Baktéria sama vytvára protilátky, ničiace takzvané supervírusy, teda také, ktoré sa už stačili adaptovať a sú odolné proti doteraz užívaným antibiotikám. Takým supervírusom je napríklad Staphylococcus aureus, známy ako zlatý stafylokok, odolávajúci liečbe meticilínom. V poslednom čase sa šíri najmä v nemocniciach, kde mu podliehajú pacienti s rôznymi poraneniami.

(kab)