Keď stromy padajú

Osamelo stojace stromy nemusia byť hrozbou pre okolie iba za silného vetra. Aj pri menšej záťaži môžu na prvý pohľad zdravé jedince padnúť k zemi. Nemeckí vedci zistili, kedy sa príliš štíhle stromy stávajú rizikovým faktorom.

Voľne stojace stromy sú najviac ohrozené vtedy, keď pomer výšky (V) a priemeru kmeňa pri zemi (P) prekročí číslo 50. Táto hodnota sa zvyčajne pohybuje od 25 do 35. Pri výške 35 metrov by kmeň mal mať pri zemi priemer aspoň jeden meter.

Stromy v lesnom poraste naopak rastú rýchlejšie do výšky. Napriek tomu sú stabilné, pretože koruna a korene sú si navzájom oporou a namáhanie vetrom je menšie.

Až po presvetlení porastu sa takéto stromy môžu stať rizikom. Štíhle kmene začne najprv ohýbať vietor a nakoniec ich vlastná hmotnosť stiahne k zemi.

Štúdie uskutočnené s 3000 stromami na viacerých kontinentoch ukázali, že hraničná hodnota pre pomer V/P je 50. Pri vyšších hodnotách rapídne pribúdajú prípady zvalenia stromov vetrom alebo dochádza k zlomeniu kmeňa.

Podľa profesora Clausa Matthecka, vedúceho oddelenia biomechaniky v Inštitúte pre výskum materiálov v Karlsruhe, samotná výška stromu ešte nepredstavuje riziko. Napríklad až 100 metrov vysoké severoamerické sekvoje majú pomer V/P pod 30.

Iba štíhle a ohybné mladé stromy si môžu dovoliť prekročiť hodnotu 50, pretože ich koruna je taká ľahká, že aj pri silnom vetre a bez snehovej pokrývky ich nestiahne k zemi.

S pribúdajúcim vekom sú stromy čoraz kompaktnejšie. Najstaršie anglické duby majú nezriedka hodnoty V/P pod desať. Zatiaľ čo ich kmeň naďalej rastie do šírky, koruna zhora nadol odumiera.

Kmeň stromov sa každý rok rozšíri o jeden letokruh. Jeho hrúbka závisí okrem iného od množstva asimilátov, ktoré sa vytvoria v korune. Najmä v hustom poraste sú kmene stromov väčšinou dlhé, koruny malé a vysoko usadené. Prudko rastie iba oblasť kmeňa blízko koruny, takže kmeň ako celok má skoro tvar valca. Úsek pri zemi tvorí čoraz tenšie letokruhy.

Vysoké hodnoty V/P sú dôsledkom „hladu“ stromu po svetle, odborne nazývanom fototropný rast. Dochádza k nim napríklad pri hustom vysadení alejových stromov, ale aj v prípade zásahu do prirodzenej podoby stromu - obrezaním spodných konárov alebo zaistením koruny, čo potláča výkyvy, a tým stimuláciu hrubnutia kmeňa.

(hy)