Kto príde po Greenspanovi?

V poslednom čase sa vo svetových finančných kruhoch čoraz častejšie objavuje otázka, kto sa stane novým šéfom americkej centrálnej banky v roku 2004. Aj keď z nášho pohľadu je to dlhý čas, v prípade USA si odborníci už dnes robia vrásky na čele. Pozícia prezidenta Federálneho rezervného systému (FED) totiž predznamená ďalšie smerovanie nielen tejto inštitúcie, ale aj celej ekonomiky.

Súčasný šéf centrálnej banky Alan Greenspan, ktorý je vo funkcii od roku 1987, má medzi širokou odbornou verejnosťou veľkú vážnosť. Pod jeho vedením sa najväčšia ekonomika v minulom roku vymanila z hroziacej recesie. Aj vďaka tomu mu média pripisujú priam magické zručnosti a nazývajú ho „guru finančného sveta“.

V roku 2004 sa Greenspanovi skončí funkčné obdobie. Vzhľadom na to, že tento rok bude v USA volebným, ekonómi nepredpokladajú, že súčasný prezident George Bush vymenuje na takýto strategický post niekoho iného. Existuje celkom reálna možnosť, že Greenspan zotrvá vo svojom úrade aj naďalej. Aj napriek tomu však v roku 2006 bude musieť odísť, pretože podľa zákona nemôže byť na svojom poste dlhšie ako 14 rokov. „Prezident (George Bush) ho môže vymenovať na ďalšie dva roky do funkcie šéfa, a to nie je nemožné... Prezident totiž môže prísť k záveru, že nechce tejto otázke prideliť rolu vo volebnej kampani,“ povedal tento týždeň jeden z guvernérov FED-u Robert Parry. Stanovisko Georga Busha však nie je známe. Isté je len to, že nový prezident FED-u sa bude vyberať z členov súčasnej bankovej rady.

Úspech Alana Greenspana je podľa analytikov čiastočne založený aj na jeho neochote pridŕžať sa striktných pravidiel z monetárnych učebníc. Veď práve FED je jednou z mála centrálnych bánk, ktorá nepresadzuje politiku inflačného cielenia. Toto cielenie predstavuje pre centrálnu banku hranicu, kde sa má inflácia v budúcnosti pohybovať. Ak je rast cenovej hladiny pod kontrolou, je zabezpečená vnútorná stabilita meny, čo nakoniec prispieva aj k jej vonkajšej stabilite. Inflačné cielenie pritom zväzuje tvorcov monetárnej politiky, pretože tí sú príliš upätí na jeden ukazovateľ (cieľ). Názor šéfa FED-u je v tejto otázke už viac rokov zrejmý. Greenspan nesúhlasí s presne určeným inflačným cieľom. S jeho názorom však nesúhlasí dekan ekonomickej fakulty Univerzity v Pricetone Ben Bernake, ktorý bude čoskoro vymenovaný do vedenia FED-u. Bernake je považovaný za tvrdého prívrženca inflačného cielenia.

Otázka, kto zaujme miesto po Greenspanovi, tak dostáva nové dimenzie. Nový šéf bude predznamenávať, či FED ako jedna z posledných bánk prijme inflačné cielenie alebo nie. Podľa médií horúcimi kandidátmi na tento post sú Ben Bernake a blízky spolupracovník Greenspana Donald Kohn.

Marcel Laznia