Víťazstvo, ale nič viac

Reprezentačný tréner má o čom premýšľať

Slovenská futbalová reprezentácia vo svojom piatom stretnutí - prvom na domácej pôde - pod vedením trénera Ladislava Jurkemika zvíťazila v utorok v Prešove nad Uzbekistanom 4:1. Mohlo by sa hovoriť o vydarenej domácej premiére, ak by sa táto zrodila po vydarenej hre. Prešovskí diváci videli síce štyri góly v sieti súpera, o ktorom išiel chýr, že je najlepším v Strednej Ázii, no

výrazný rozdiel

v hre, hlavne však v skóre, nastal až v záverečnej štvrťhodine. Vtedy sa najmä legionárovi z anglickej Premier League Sz. Némethovi (vystriedal v 46. min. Reitera) konečne začalo dariť a pripravil dve skvelé šance Kožlejovi i Mintálovi. Dovtedy bolo v hre našich reprezentantov dosť hluchým miest a nesúrodých akcií, aby sa dalo hovoriť o vydarenom zápase. Možno o vydarenej skúške, pretože kormidelník reprezentácie si napríklad overil, že Kožlej, autor dvoch gólov v tomto zápase, nie bez zásluh je najlepším kanonierom v Olympiakos Nikózia a že sa môže v istej skladbe národného tímu hodiť. Tréner

Jurkemik nadviazal

na domácu premiéru Jozefa Vengloša, ktorý s národným mužstvom v roku 1994 zdolal v Bratislave Chorvátsko 4:1. Pravda, to bol predsa len iný súper. Uzbekistan v kvalifikácii na MS 2002 súperil najprv s Taiwanom, Turkménskom i Jordánskom, v druhej fáze dvakrát prehral so SAE, nezvíťazil ani v Ománe či Katare. Ak podľa týchto výsledkov je najlepším v Strednej Ázii, potom naše víťazstvo by nebolo vhodné zapisovať do kroniky s iným prívlastkom, ako len povinné. Veta, ktorá sa natískala do 79. minúty a stavu 2:1 v náš prospech, že aj tento celok - navyše výrazne omladený - dokazuje, že na svete nie je už slabých súperov, bola iba

chabým pokusom

ospravedlniť rozpačitý výkon nášho mužstva tak v defenzívnej činnosti, ako aj rozhodujúcich okamihoch pred bránou Zabirova. Tréner Jurkemik napriek formálnemu optimizmu zrejme postrehol, kde sú rezervy našich hráčov. Bezprostredne po zápase ich aj pomenoval, z čoho bolo zrejmé, že pri ich identifikovaní nemusel veľa premýšľať. Pomalá rozohrávka, viac do šírky, než na voľných spoluhráčov vpredu, neistota v defenzívnej činnosti u stopérskej dvojice sú totiž chronickou chorobou domácej ligy. Je iba čudné, že sa jej nezbavili slovenskí futbalisti ani za hranicami, celú zadnú líniu - Kozák, Špilár, M. Petráš, Labant aj so striedajúcim debutantom Klimplom - postavil Jurkemik z

Martin Sládek