Hrubé deliace čiary

Po páde železnej opony začali padať aj ďalšie bariéry. Doteraz miznú prekážky voľného obchodu, odstraňujú sa kultúrne a informačné bariéry, blednú hranice a deliace čiary. Po desaťročí však prichádzame na to, že nejde o celkom jednosmerný proces. A nemyslím tým len na pretrvávanie niektorých historických animozít, ktoré dodnes rozdeľujú etnické skupiny, ba niekedy aj celé národy. Ani na vznik nových štátov na území bývalého komunistického bloku. V tichosti sa hrubými čiarami vyznačujú nové hranice.

Americký prezident George Bush v utorok podpísal zákon, ktorý sprísňuje bezpečnostné opatrenia na hraniciach Spojených štátov a zavádza nové kontroly pri vstupe cudzincov na americké územie. Zákon, ktorého realizácia bude stáť 3,2 miliardy USD, okrem iného požaduje, aby víza, pasy a ďalšie cestovné dokumenty neamerických občanov obsahovali odtlačky prstov alebo snímky sietnice pre možnosť overenia totožnosť nositeľa dokladu.

V Európe sa stretávame s podobným procesom, kde krajiny tiež sprísňujú prisťahovalecké zákony. Pod taktovkou Nemecka smerujú k tomu, že vzdelaným a talentovaným cudzincom otvoria dvere dokorán, zatiaľ čo tí ostatní väčšinou zostanú pred nimi stáť. Z nášho hľadiska je zaujímavé, že východná hranica EÚ sa stále len formuje a je zjavne mimoriadne dôležité, z ktorej strany čiary sa ocitneme.

Takýto vývoj sa sčasti dá pochopiť. Spomínané kroky sú motivované strachom pred nekontrolovateľnou imigráciou a po 11. septembri aj z dôvodu zvýšenia bezpečnosti. Z morálneho hľadiska je však trochu problematické, že takto narysované hranice tvrdo a neúprosne rozdeľujú svet prosperity od sveta umierajúcich nádejí.

Rastislav Boldocký