Bukurešť pod tlakom

SB prerušila rokovania o poskytnutí úveru

Súčasnej rumunskej ľavicovej vláde sa dnes ako bumerang vracia politická neochota z prvej polovice deväťdesiatych rokov uskutočňovať potrebné hospodárske reformy. Šoková terapia bola vtedy doslova strašiakom pre občanov a sedemročné obdobie ľavicových vlád (od decembra 1989 do novembra 1996, keď vyhrala centristicko-pravicová koalícia) pribrzdilo rozmach ekonomického potenciálu krajiny. Namiesto míľových krokov v reformách sa postupovalo krôčik za krôčikom, pomaličky, pomaly. Dedičstvo cítiť dodnes.

Predstavitelia Svetovej banky (SB) v Rumunsku v týchto dňoch prerušili rokovania s rumunskou vládou o podmienkach poskytnutia úveru 300 miliónov USD. Kvôli neochote ľavicovej vlády premiéra Adriana Nastaseho prepustiť zo štátnych podnikov (väčšinou stratových) 25 000 neefektívnych pracovníkov. Nepríjemné pre vládny kabinet v Bukurešti je to, že k tomuto kroku sa už vláda zaviazala. Sľuby je však ťažko plniť. Premiér Nastase uviedol, že Rumunsko je relatívne chudobná krajina a nemôže „robiť nijaké prehnané opatrenia“ na presadenie reforiem. Za diplomatickým slovníkom štátnika sa skrýva nepríjemná realita. Rumunská vláda si nemôže dovoliť len tak prepustiť bez práce desaťtisíce zamestnancov. Tí majú rodiny, čo de facto ohrozí okolo stotisíc ľudí. A pre prepustených je iba málo perspektív nájsť si v krátkom čase inú prácu. Sociálna sieť je príliš deravá na to, aby sa vhodne postarala o toľký počet ľudí a netreba zabúdať, že odbory sú silné a majú v Rumunsku dôležitý politický vplyv. Bukurešť si ani trochu neželá sociálne nepokoje, veď ešte v čerstvej pamäti sú napríklad „krížové výpravy“ baníkov na Bukurešť, ktoré sa udiali najmä z dôvodu masového prepúšťania v neefektívnych štátnych podnikoch.

Pôžička, o ktorej vláda so Svetovou bankou rokovala, bola súčasťou dohodnutého rámcového úveru v celkovej výške 1 miliardy USD, na ktorej sa obe strany dohodli ešte vlani. Tieto peniaze mali urýchliť privatizáciu v Rumunsku, nemalá časť z nich mala pritiecť do finančne večne smädného agrárneho sektora a časť z úverov bola určená na rôzne sociálne projekty. Predstavitelia rumunskej vlády tvrdia, že SB a Medzinárodný menový fond si určili veľmi tvrdé podmienky, ktoré ťažko splniť. Inflácia by podľa ich scenáru mala z vlaňajších 34 % klesnúť v tomto roku na 26 %. Cena elektrickej energie by sa mala zvyšovať na trhovú hodnotu, čo znamená jej ďalšie zdražovanie, hoci Rumuni už teraz repcú, že náklady na energiu sú príliš vysoké. Krajina musí ďalej stabilizovať svoj finančný systém a zlepšiť úverovú politiku, ktorá škrtí malých a stredných podnikateľov. Podľa SB a MMF v štátnych firmách treba zvýšiť disciplínu, čiže zefektívniť výrobu. Obchodná bilancia krajiny by podľa ich odporúčaní nemala prekročiť 6 % a deficit rozpočtu 3 % HDP. Nastase a jeho ministri sa môžu činiť. Ocitli sa pod tlakom MMF a SB na jednej strane a na druhej strane, ak splnia požadované podmienky, hrozí im strata priazne voličov a sociálne napätie.

Iaromír Novák