S ručením obmedzeným

Hasenie už nepomáha, čarovný prútik nemáme - treba systém

Riaditeľ košickej FNsP na Triede SNP Robert Roland včera oznámil čiastočne radostnú správu. V utorok po troch kolách rokovaní s riaditeľom Daňového úradu Košice II došlo k dohode, a ten vyhovel žiadosti nemocnice zastaviť exekučné konanie vydané 24. apríla pre nezaplatenie pohľadávky vo výške 63 mil. Sk, pozostávajúcej z neplatenia povinných odvodov v plnej výške. Podľa R. Rolanda je dohoda platná bez podmienok, obe strany však očakávajú finančnú injekciu z prostriedkov privatizácie SPP. Správa je čiastočne radostná preto, lebo sa situácia síce vracia do „normálnych koľají“, avšak pri platbách zdravotných poisťovní od 1. apríla, pri pretrvávajúcich iných súdnych rozhodnutiach, pri ďalších dlžobách tejto najväčšej košickej nemocnice, sa hocikedy v budúcnosti môžu podobné situácie vyskytnúť. Takže inými slovami čierne mraky so zlovestnou búrkou nad špitálom sa podarilo už po niekoľký raz rozohnať na miestnej úrovni a nemusí sa s týmto konkrétnym prípadom zaoberať vláda, ktorá o tom mala v stredu rokovať. Riaditeľ sa tým nechce stavať do polohy iba „hasenia” akútnych problémov, ale aj do zavádzania čiastočne systémových krokov, ako napríklad zavedenia nového liekového formulára, iného systému objednávania liekov, ktorý má zlepšiť ich pohyb a štandardizáciu. Ďalej chce vyvolať aj rokovanie v júni so 40 najväčšími veriteľmi fakultnej nemocnice s myšlienkou dohodnúť sa na kreditnom systéme. V tejto krízovej situácii sa podľa neho všetky firmy zachovali veľmi korektne a nevyvíjali neštandardný tlak, naopak, niekoľko z nich ponúklo aj pomoc. „Radi by sme v každej z týchto firiem nastavili určitý kredit a nad jeho rámec v trvaní niekoľko mesiacov určitú nemennú hodnotu, aby sme vedeli tak dosiahnuť vyrovnaný stav obchodu,“ opísal predstavy o rokovaní s veriteľmi R. Roland. Nemocnica v súčasnosti zápasí s dlžobami na úrovni 830 mil. Sk, z toho daňovému úradu 63 mil. Sk, teplárni 67 miliónov, vodárňam ďalších 44 miliónov, Sociálnej poisťovni asi 150 mil. Sk. Na druhej strane poisťovne dlhujú nemocnici asi 140 mil. Sk. Situáciu vo finančných tokoch vyvolali aj stále sa meniace pravidlá v hospodárení a nedostatok zdrojov na pokrytie všetkých výdavkov vyústilo do uhrádzania tých položiek, ktoré boli životne dôležité z hľadiska chodu inštitúcie. Podľa riaditeľa, ak by poisťovne skutočne zaplatili podľa cenového výmeru za potrebné výkony, vtedy by nemocnica dostala 80 až 90 mil. Sk oproti súčasným 60 mil. Sk mesačne, čo ročne znamená o 300 miliónov viac, a tým by sa nemocnica dostala za niekoľko rokov do finančne vyrovnaného stavu. Nemocnica postupne od roku 1995 znížila stav zamestnancov o 450, na druhej strane však nový Zákonník práce a zákon o verejnej službe ešte viac limitujú možnosti pohybu pracovníkov. Protichodný k trendu je však materiál o minimálnom stave pracovníkov, podľa ktorého by bolo treba prijať ďalších v snahe aproximovať podmienky s EÚ. „Jednou stranou mince je ďalšie zdraženie energií, požiadavky na zvýšenie platov zamestnancov, vyrovnanie platov školských pracovníkov, povinnosť postarať sa o dostatok liekov, odviesť platby do Sociálnej poisťovne, na dane. Nemám však odpoveď pre druhú stranu, z čoho to všetko uhradiť,“ hovorí riaditeľ. Dodal, že by skutočne uvítal hospodársku kontrolu, ktorá by však nevytkla iba podružné formálne nedostatky, ale ukázala možnosti daných procesov riešiť inými, efektívnejšími spôsobmi. Životný príbeh košickej nemocnice nie je, žiaľ, ojedinelý. Podobné problémy má väčšina. Kto konečne nájde ten čarovný prútik na skutočne reálne systémové kroky v slovenskom zdravotníctve? Aby nám naostatok nezostala iba tlejúca pahreba.

Ladislav Kulik