Kde sme a čo chceme (30)

Nebyť pápežskejší ako pápež

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Regina Ovesny-Straka, generálna riaditeľka, Slovenská sporiteľňa, a. s.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

R. Ovesny-Straka: Členstvo v NATO je pre Slovenskú republiku veľmi významné. NATO znamená spoločnú obranu a zdieľanie demokratických hodnôt a pozvaním SR do tejto organizácie členské štáty dávajú najavo, že SR uznáva tieto hodnoty a je ochotná nasadiť aj hodnoty najvyššie, teda ľudské životy za ich obranu. Okrem toho, členstvo v NATO je signálom pre veľkú väčšinu investorov - krajina sa stala bezpečným prístavom, uznáva také isté hodnoty ako my, investovanie v SR sa stalo zasa bezpečnejším. Takže, ak sa SR stane členom NATO, malo by sa to odraziť aj na príleve investícií a postupnom zvýšení ratingu štátu.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

R. Ovesny-Straka: Podľa môjho názoru SR nemá doteraz jasno, akú úlohu chce v budúcej zjednotenej Európe hrať. Nasvedčuje tomu stav diskusie o prijímaní európskej legislatívy a ostatných noriem, ktorá sa prijíma často bez väčších výhrad a analýz o jej skutočnom dlhodobom dosahu. Niekedy sa mi vidí, že sa snažíme byť pápežskejší ako pápež. Slovenskí politici sa občas dajú uniesť aj problémami, ktoré sa síce dnes zdajú nesmierne dôležité, no po týždni sa zistí, že to až tak významné nie je. A naozaj dôležitými vecami sa zaoberá malá skupina ľudí. Podľa mojej mienky chýba aj väčšia koordinácia s ostatnými kandidátskymi štátmi, najmä so štátmi V4. Veď tieto krajiny majú odlišné pomery ako dnešní členovia EÚ, ich priority ležia niekde inde - ide o kľúčové záležitosti ako dane, trh práce a sociálny systém - mali by preto svoj postup viac koordinovať, aby sa EÚ viac zaoberala ich potrebami. Nové členské štáty môžu priniesť únii nové impulzy, ktoré jej pomôžu dosiahnuť cieľ byť v roku 2010 najvýkonnejšou hospodárskou zónou sveta. Tu je napríklad úloha reformy trhu práce kľúčová.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

R. Ovesny-Straka: Tento rok je pre Slovenskú sporiteľňu prelomový. Veľká časť transformačných projektov, ktoré sa začali v minulom roku, vstúpila alebo vstúpi do realizačnej fázy. Verím, že naši klienti pocítia priaznivý účinok zmien v banke, či už v kvalite produktov a služieb alebo v novej koncepcii starostlivosti o klienta. Máme už za sebou prvé úspechy, ako prvá banka na Slovensku sme zaviedli funkciu ombudsmana (obsadená bola dokonca skôr, ako sa to podarilo slovenskému parlamentu). V tomto roku sme výrazne zjednodušili procedúru pri poskytovaní hypotekárneho úveru, pričom sme podstatne znížili jeho úrokovú sadzbu. V tom nás potom nasledovali ďalšie banky. V priebehu roka nás i našich klientov čakajú ďalšie novinky, naše pobočky a filiálky dostávajú novú tvár.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

R. Ovesny-Straka: Domnievam sa, že najdôležitejším problémom na Slovensku je vo všeobecnosti stabilita zákonov, pravidiel a ich rešpektovanie a dodržiavanie. Štát a jeho ekonomika nemôžu dobre fungovať, ak niektorí ľudia majú možnosť kedykoľvek prispôsobiť si pravidlá podľa svojich potrieb. Kvalita prijatých zákonov nie je vždy na dobrej úrovni, nové zákony majú často účinky, s ktorými sa nerátalo a ktoré spôsobujú podnikateľom veľké problémy. Súdy pracujú pomaly a ich rozhodnutia možno len ťažko predpovedať. V mnohých prípadoch veritelia musia vynaložiť veľké úsilie a nemalé prostriedky, aby sa domohli svojich práv. Podniky a banky majú takto veľké a zbytočné dodatočné náklady, čo podkopáva ich efektívnosť.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

R. Ovesny-Straka: Pracujem a žijem na Slovensku už osem rokov, teda takmer celé obdobie existencie samostatnej SR. Slovensko sa za tento čas stalo pre mňa druhým domovom. Prednosťou Slovenska sú jeho ľudia - srdeční, priateľskí a pracovití. Ak si vás obľúbia, sú ochotní pre vás urobiť mnoho, takmer čokoľvek. Na druhej strane, niektorým ľuďom na Slovensku chýba dôvera vo vlastné schopnosti, nemajú chuť bojovať za svoju pravdu, za svoje myšlienky. Majú niekedy pocit, že ich zahraniční kolegovia sú a priori lepší a múdrejší. To však nie je pravda. Presvedčila som sa veľakrát, že moji slovenskí kolegovia v ničom nezaostávajú za svojimi partnermi z krajín EÚ.