Nielen naše protirečenia

Komentuje Zuzana Krútka

Národný akčný plán zamestnanosti Slovenskej republiky, ktorý prijala vláda na roky 2002 a 2003, obsahuje štyri základné piliere tak, ako ich uvádzajú Zásady zamestnanosti EÚ: zamestnateľnosť, rozvoj podnikania, prispôsobivosť podnikov a zamestnancov, rovnaké príležitosti. Pristavme sa pri poslednom, ktorý svojím významom určite nepatrí do zadného radu. Pod pojmom rovnaké príležitosti si treba predstaviť vytvorenie pracovných príležitostí a kariérneho postupu pre rizikové skupiny obyvateľov, teda slabo kvalifikovaných, zdravotne hendikepovaných, starších, ženy po materskej dovolenke a ženy vôbec. Pri mechanickom pohľade na počty nezamestnaných by nás možno mohlo uspokojiť, že podiel žien na ich celkovom počte trvalo predstavuje okolo 43 až 44 percent a podiel občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou asi 5 a pol percenta. Skúsenosť však hovorí, o čo je ťažšie presadiť sa ženám, a to aj vtedy, keď majú, ako sa vraví, všetkých päť P. Pritom tam, kde pracuje veľa žien, ich mužskí šéfovia na ne spravidla nedajú dopustiť, chvália ich precíznosť, oddanosť, schopnosť dotiahnuť všetko do posledného detailu. Na druhej strane - a to je práve to protirečenie - ak žena hľadá zamestnanie, je to vždy veľký problém. Keď má malé deti, bude kvôli nim vymeškávať z práce. Ak zatiaľ deti nemá, môže otehotnieť, len čo sa zapracuje a pôjde na materskú. Problémom je, aj ak má deti odrastené a do dôchodku nejakých 10 či 15 rokov. To už je neperspektívna, akoby ideálom boli ľudia, čo strávia v jedinej firme celý svoj pracovný život!

S prezieravosťou sa nestretávajú len ženy, ktoré si hľadajú prácu ako zamestnankyne. Stojí za to počúvať úspešné podnikateľky a manažérky - máme také! - keď rozprávajú svoje zážitky. Ak prídu na rokovanie s obchodnými partnermi vo dvojici so spolumajiteľom alebo zamestnancom - mužom, obracajú sa predovšetkým naňho a sú prekvapení, keď zistia, že hlavné slovo má ona. V bankách bývajú rovnako prekvapení, keď o úver prichádza žiadať žena. Podobne je to aj s kariérnym postupom žien. Všeobecne sa považuje za „ženské“, ak je vedúcou personálneho či ekonomického oddelenia. Málokedy sa však prepracuje na vyššiu riadiacu pozíciu. Otázkou je, čo s tým. Nejde o to, ženy uprednostňovať, iba im dať rovnakú šancu. Je to aj v záujme zamestnávateľov, ktorí často zotrvávajú na prekonaných stereotypoch a ich firiem.