Myslí na zisk, myslí na lyže

Zimná turistika podnikateľovi viac vynáša ako letná

Slovensko pokrývajú takmer z dvoch tretín hory, v ktorých sa mnohé svahy v zime menia na príťažlivé lyžiarske terény. Hoci to nie sú Alpy, zimná turistika by mohla byť zaujímavým zdrojom zisku. Výsledky prieskumu, ktorý vykonáva Ústav turizmu už celý rad rokov, informujú, že podiel lyžiarov zo zahraničia má rastúci trend, ale napriek tomu v minulom roku turisti - lyžiari, tvorili len 3,2 % z celkového počtu turistov, ktorí v minulom roku navštívili našu krajinu. Uvedený počet síce o nejaký ten zlomok zvyšujú zahraniční návštevníci, ktorí pobudli u nás len jeden deň, ale aj v porovnaní s alpskými krajinami je to veľmi málo. Ako krajina by sme mohli získať viac, pretože príjem zo

zimnej turistiky

je oveľa vyšší ako z turistiky letnej, pretože hostia v zime čerpajú oveľa vyšší počet služieb, a to tak v ubytovacom zariadení, ako aj v ostatných zariadeniach zimného strediska. Hoci sa záujmové združenie prevádzkovateľov lanoviek a vlekov LAVEX nestotožňuje s výsledkami prieskumu Ústavu turizmu, pretože podľa nich je ťažko štatisticky vykázať lyžujúcich sa turistov, považuje zimu na Slovensku za dôležitý zdroj ziskov. Lyžuje aj turista, ktorého hlavným cieľom je kúpeľný pobyt alebo turistika. Podľa skúseností a informácií zástupcov lyžiarskych stredísk sa LAVEX domnieva, že návštevnosť lyžiarov sa v súčasnosti pohybuje okolo 8 %, pričom zima v najvýznamnejších horských strediskách trvá 120 až 150 dní. Obrovská

masa lyžiarov

je ubytovaná aj na súkromí, ktoré je štatisticky slabšie podchytené. Zástupcovia združenia LAVEX predpokladajú, že podiel lyžiarov zo zahraničia v budúcnosti by mohol dosiahnuť 13 - 15 % na celkovej návštevnosti Slovenska. Podľa Ing. Miroslava Grešu, riaditeľa združenia LAVEX, o možnostiach rozvoja zimných športov v lyžiarskych strediskách na Slovensku treba povedať, že dynamika rozvoja týchto stredísk po roku 1990 vzhľadom na možností nie je dostatočná. Je to zapríčinené najmä relatívne vysokými investičnými nákladmi potrebných technológií (lanové dopravné zariadenia, zasnežovacie systémy, úprava lyžiarskych tratí, informačné systémy atď.), pretože sme odkázaní na nákup uvedených technológií zo zahraničia za

svetové ceny,

ďalej nízkou úrovňou vzájomnej spolupráce zainteresovaných subjektov cestovného ruchu na miestnej a regionálnej úrovni, zdĺhavosťou a komplikovanosťou administratívnych konaní pri výstavbe a modernizácii zariadení, ale aj nevýraznými možnosťami podpory najmä zo strany štátu. „Vzhľadom na to, že Slovensko má najlepšie podmienky a možnosti na rozvoj zimného cestovného ruchu z krajín V4 a po alpských krajinách aj v celej strednej Európe,“ hovorí Miroslav Grešo, je potrebné venovať rozvoju cestovného ruchu nielen verbálny, ale aj skutočný záujem zo strany všetkých zainteresovaných orgánov - ministerstva hospodárstva, životného prostredia i financií tak,

aby prínos

zo zimného cestovného ruchu bol adekvátny jeho možnostiam. Našim lyžiarskym strediskám chýba predovšetkým komplexný rozvoj infraštruktúry, služieb, propagácie a informovanosti v zahraničí, regulácia finančných tokov na všetkých úrovniach pre podporu rozvoja zimného cestovného ruchu, vytvorenie prijateľných legislatívnych pravidiel. Súčasný stav v zimnom cestovnom ruchu je taký, že všetky najvýznamnejšie lyžiarske strediská sa nachádzajú v národných parkoch, národných prírodných rezerváciách a v chránených krajinných oblastiach, čo nepriaznivo ovplyvňuje možnosti ich ďalšieho rozvoja. Táto problematika bude v programe najbližšieho zasadnutia Rady pre cestovný ruch pri ministerstve hospodárstva a Hospodársky denník bude o veciach informovať.

Rudolfa Vallová