Kozmická promiskuita

Hviezdy v hviezdokopách sa niekedy správajú ako ľudia: Počas svojej existencie vytvárajú dvojsystémy alebo viacpočetné sústavy s rôznymi partnermi. Takéto stretnutia pôvodnú hviezdu úplne zmenia.

Astronómi sa pokúsili pomocou počítačovej simulácie zistiť, ako prebieha vytvorenie dvojice v rámci jednej hviezdokopy a ich pozorovania priniesli niekoľko zaujímavych zistení.

Tieto útvary existujú v rôznych tvaroch a veľkostiach. Otvorené hviezdokopy, ako známe Plejády, majú stovky až tisíce členov, v guľových hviezdokopách sú hviezd milióny. V centre guľovej hviezdokopy je hustota hviezd desaťmiliónovkrát väčšia ako v okolí nášho Slnka.

Práve hustota hviezd je problémom pozorovania týchto objektov. Ak si chcú vedci urobiť hodnovernú predstavu o vzťahoch vo vnútri zoskupení, počítačové simulácie musia zohľadniť komplexné vzájomné vzťahy medzi tisíckami hviezd. Táto úloha bola doteraz nad sily aj tých najvýkonnejších počítačov.

Čiastkový cieľ sa podarilo dosiahnuť Jarrodovi Hurleyovi a Michaelovi Sharaovi z American Museum of Natural History v New Yorku, ktorí mali na univerzite v Tokiu k dispozícii superpočítač GRAPE-6. Stroj s výkonom 100 teraflopov za sekundu vypočítal životnú púť vybraných hviezd vo virtuálnej hviezdokope s 50 000 objektmi.

Simulácia ukázala, že veľa hviezd vytvorí systémy s dvoma a viacerými členmi, informoval časopis Astrophysical Journal. Takéto systémy sa vyskytujú aj za hranicami hviezdokôp. Astronómov však prekvapila frekvencia, s akou hviezdy menia svojich partnerov. Komplikované gravitačné vzťahy vo vnútri hviezdokopy ustavične narušovali existujúce systémy a iniciovali vznik nových.

Táto kozmická promiskuita nezostala pre hviezdy bez následkov. Niektoré sa scvrkli vplyvom gravitácie svojho mohutného sprievodcu, ktorý im postupne odčerpával hmotu. Iné po splynutí s partnerom sa niekoľkokrát zväčšili a po odvrhnutí vonkajšieho plynného obalu z nich zostali bieli trpaslíci.

Osobitnú pozornosť venovali vedci skupine hviezd prezývanej modrí oneskorenci. V jasnosti a farbe sa vyrovnajú mladým hviezdam, ale v skutočnosti sú to staršie hviezdy, ktoré čerpajú svoju „mladícku silu“ od mladších sprievodcov. Títo zaplatia každé stretnutie s oneskorencom stratou stelárnej hmoty, ak o ňu neprídu hneď na prvýkrát.

(hy)