Zdaňovanie nosiča reklamy

Výdavky na reklamu patria v zmysle dikcie ustanovenia § 24, ods. 2, písmeno u), zákona číslo 366/1999 Z. z. medzi daňové výdavky na účel zákona o daniach z príjmov. Často diskutovanou témou je prijateľnosť výšky ceny a formy reklamy realizovanej na Slovensku, lebo zvykové právo i reštrikcie daňových úradov v danom smere sú veľmi konzervatívne. Sme reklamná spoločnosť, preto nás zaujíma súčasné posudzovanie zdaňovania reklamných nosičov, pretože v nich vidíme výrazný priestor, ako legitímne cenu za reklamu korigovať do požadovanej výšky bez porušenia daňovej legislatívy?

- Východiskom pre našu odpoveď je úplná dikcia platného zákona o daniach z príjmov, ktorý pre zdaňovacie obdobie roku 2002 zatiaľ (po voľbách očakávame aj zmenu daňovej legislatívy, a teda aj dane z príjmov) zaraďuje medzi daňové výdavky aj „výdavky (náklady) na reklamu tovarov, služieb a iných výkonov súvisiacich s príjmami daňovníka, a to formou:

1. inzercie v periodických a neperiodických publikáciách a iných tlačovinách, na audiovizuálnych nosičoch, v elektronických médiách, a to najmä v televízii, rozhlase, na internete, v satelitnom a káblovom vysielaní,

2. zverejňovania plagátov, reklamných nápisov, transparentov,

3. propagácie a vystavovania exponátov,

4. priamych výdavkov súvisiacich so zhotovením reklám vo vlastnej réžii“.

Výdavky bez limitu aj s limitmi

Za výdavky na reklamu u daňového subjektu sa považujú v plnej výške všetky formy špecifikované v uvedenom ustanovení - súvisiace s dosahovaním, zabezpečením a udržaním jeho zdaniteľných príjmov, nesmie to však byť výdavok sponzorského charakteru.

Okrem uvedených výdavkov v plnej výške sa uznávajú aj výdavky na reklamu v limitovanej výške podľa dikcie ustanovenia § 34 ods. 1 písmeno a) zákona o daniach z príjmov. Podľa uvedeného možno od základu dane odpočítať preukázateľne vynaložené prostriedky na reklamu výrobkov, služieb alebo inej činnosti daňového subjektu, na výhry a prémie z reklamných súťaží, z predajných, zo žrebovacích, z výherných a podobných podujatí prístupných verejnosti a na ochutnávky výrobkov, najviac vo výške 1 % zo základu dane. Do limitu sa nezapočítavajú tie výdavky na reklamu, ktoré sú uznané v plnej výške podľa § 24 ods. 2 písmeno u) zákona. Výdavky na reklamu v limitovanej výške sa uplatnia v daňovom priznaní tak, že najskôr sa v plnej výške uvedú ako pripočítateľná položka, a potom sa vo výške limitu odpočítajú od základu dane. Odpočítať možno len sumu preukázateľne vynaloženú, najviac však vo výške zodpovedajúcej stanovenému limitu. Ak daňovník vykáže základ dane stratu, nemožno daňovú stratu zvyšovať o limitované výdavky na reklamu, aj keby boli ostatné podmienky pre odpočet splnené. Aplikovať výdavky na reklamu v limitovanej výške nie je možné u daňovníka fyzickej osoby, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3 zákona a tiež u právnickej osoby, ktorá nie je založená alebo zriadená na podnikanie (§ 18 ods. 5 zákona o daniach z príjmov).

Len reklama bez rozporu so zákonom

Vo všeobecnosti pri nárokovaní výdavkov na reklamu na daňové účely platí, že ako daňový výdavok nemožno uznať výdavok na reklamu vykonávanú v rozpore so zákonom o reklame napriek tomu, že takáto reklama súvisí s príjmom daňovníka, k čomu zaväzuje ustanovenie § 25 ods. 1 písm j) zákona o daniach z príjmov. Od 1. 5. 2001 platí zákon číslo 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý definuje reklamu ako prezentáciu produktov v každej podobe (teda odporúčame nebáť sa aplikovať aj v SR doteraz neštandardné reklamy, napríklad nápisy na živom mediálnom nosiči, netradičné reklamné steny, nekonvenčné a revolučné reklamné plochy atď.) s cieľom uplatniť ich na trhu, pričom šíriť reklamu môže len fyzická alebo právnická osoba, ktorá reklamu šíri v rámci svojej povolenej podnikateľskej činnosti (teda musí ju mať výslovne uvedenú v predmete povolenia na podnikanie, napríklad v živnostenskom liste). Všeobecné podmienky na reklamu sú uvedené v § 3 citovaného zákona o reklame.

Novinka od roku 2002

Novinkou od zdaňovacieho obdobia v roku 2002 je rozšírenie možnosti aplikácie reklamy v zmysle ustanovenia dikcie § 34 ods. 1 písmeno c) zákona o daniach z príjmov. Ide o preukázateľne vynaložené prostriedky na nosič reklamného nápisu s vlastnou úžitkovou hodnotou vo vlastníctve daňovníka (daňového subjektu), ktorý tento poskytne na základe písomnej zmluvy inému daňovníkovi na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov tohto daňovníka. Ďalšou podmienkou uplatnenia tejto odpočítateľnej položky je, že nosič nie je hmotným majetkom odpisovaným podľa § 26 ods. 2 písmeno a) zákona o daniach z príjmov. Za nosič sa považuje predmet, na ktorom je umiestnený reklamný nápis alebo ochranná známka, ktorého hlavnou funkciou je reklama tovarov, služieb a iných výkonov súvisiacich s príjmami poskytovateľa nosiča, pričom nápis alebo ochrannú známku nie je možné odstrániť bez znehodnotenia nosiča. Pri splnení uvedených podmienok možno odpočítať od základu dane preukázateľne vynaložené prostriedky na nosič reklamného nápisu najviac do výšky 2 % zo základu dane.

Ing. Emil Burák, PhD.