Hospodársky denník
USD46,994 Sk
EUR42,83 Sk
CHF29,406 Sk
CZK1,41 Sk
  Piatok  17.Mája 2002

Politická neistota jej nepraje

Slovenská koruna sa v posledných dňoch stále oslabuje. Za týmto vývojom možno netreba hľadať nič mimoriadne, veď v podobnom zostupnom trende sa vyvíjajú aj ostatné meny reformujúcich sa krajín strednej Európy. Výnimkou zostáva len česká koruna, ktorá si aj naďalej udržuje relatívne silnú pozíciu. Slovenská koruna sa však na rozdiel od ostatných stredoeurópskych mien kontinuálne oslabuje už viac než mesiac.

Domáca mena je v týchto dňoch ťahaná dole predovšetkým zahraničnými investormi, ktorí nakupujú devízy. A keďže ponuka devíz na trhu je momentálne veľmi slabá, kurz automaticky stúpa hore v neprospech koruny. Ako konštatoval díler Slovenskej sporiteľne Vladimír Gajdoš, „trh je momentálne veľmi citlivý na ďalšie oslabenie koruny. Kurz by sa mohol dosťa až na úroveň 42,700 až 43,000 SKK/1 EUR“.

Včera kurz koruny vyskočil z rannej úrovne okolo 42,640 na denné maximum 42,900 SKK/1 EUR. Tu sa straty koruny zastavili a ku koncu obchodovania sa kurz zosunul na 42,830/840 SKK/1 EUR.

Čo sa však skrýva za týmto negatívnym trendom? Mnoho odborníkov sa obávalo, že po nečakanom kroku Národnej banky Slovenska z konca apríla, keď centrálna banka zvýšila kľúčové úrokové sadzby o 0,5 percentuálneho bodu, začne na Slovensko prúdiť špekulatívny krátkodobý kapitál. Pod týmto vplyvom sa mala koruna posilniť, ako sa však ukázalo, tieto očakávania sa ukázali ako neopodstatnené. Zahraničných investorov totiž na Slovensko neprilákal ani vyšší úrokový diferenciál. Dôvodom ich váhavého postoja je zrejme politická neistota, ktorá na Slovensku vládne pred blížiacimi sa voľbami. Významnú úlohu zohráva aj neistota čo sa týka fiškálnej disciplíny vlády a deficit obchodnej bilancie. Pasívna zahraničnoobchodná bilancia totiž znamená, že z krajiny odchádza viac devíz, ako do nej prichádza, čiže na devízovom trhu stúpa záujem o cudziu menu, a tá sa tak následne stáva drahšou. Aby si domáca mena udržala svoj kurz, musia do krajiny prúdiť investície.

Negatívne impulzy do zahraničia vysiela aj vláda svojou nejednotnosťou pri privatizácii troch rozvodných energetických podnikov (REP). Pritom predaj troch 49-percentných balíkov akcií, ktoré vláda vlastní v rozvodných podnikoch, by mali štátu vyniesť asi 600 mil. EUR.

Slovenská mena je na nejasnosti okolo privatizácie strategických podnikov osobitne citlivá. Ukázalo sa to aj začiatkom marca tohto roka, keď ľavicová SDĽ vetovala privatizačný návrh, v čoho dôsledku musela vláda rozhodnutie o privatizácii SPP odložiť.

Ivana Sedliaková

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.