Rafinovanosť v dopingu

Legalizácia nedovolených podporných prostriedkov cez astmu?

Triky dopingových hriešnikov sú čoraz rafinovanejšie a zdanlivo šikovnejšie. Veľmi často sa však do siete dopingových kontrolórov zamotajú aj dôverčiví a ľahkomyseľní športovci. K tomuto záveru dospel prof. Eduardo de Rose, univerzitný profesor z brazílskeho mesta Porto Alegre, člen Lekárskej komisie Medzinárodného olympijského výboru. Ako oznámil na aprílovom sympóziu o Aktuálnom stave riešenia závažných problémov v športovej medicíne v Badene pri Viedni, lekárska komisia urobila 1222 krvných a viac ako 700 močových skúšok na ZOH 2002. Výsledok je, že šesť športovcov muselo vrátiť olympijské medaily.

Riedil vzorku

Najviac rozruchu urobil nemecký bežec na lyžiach štartujúci za Španielsko Johann Mühlegg. Svoju výkonnosť sa pokúsil zlepšiť použitím relatívne ľahko dokázateľnou látkou z erythroproteínovej skupiny Darbepoetinom. Pri dopingovej kontrole sa spoliehal na zavádzanie. Keď po skončení pretekov mal odovzdať vzorku moču, vyhováral sa, že po namáhavej súťaži je taký vyčerpaný a dehydratovaný, že sa najprv musí napiť. Vzápätí v kancelárii dopingovej komisie nalial do seba neuveriteľné množstvo tekutiny, čím dosiahol takú zriedenú vzorku moču, že sa z nej nedalo nič vykázať. Až následná prekvapujúca kontrola na tréningu priniesla úspech v podobe usvedčenia. Mühlegg nepočítal s tým, že kontrola príde po negatívnych vzorkách, ktoré mu vykázali po zisku dvoch medailí aj na tréning. Lenže podozrenie bolo dlhodobejšie a odborníci si vyčkali na správnu chvíľu. Napriek tomu určitý čiastkový úspech zaevidoval aj samotný Mühlegg, pretože prvé dve medaily mu zostali.

Ďalší traja hriešnici pykali za nepozornosť alebo neinformovanosť (no i o tom sa dá špekulovať). Športovci z Bieloruska doplatili na bežne používané výživné prípravky, ktoré obsahovali nedovolené podporné látky. Britský slalomár Alan Baxter si liečil nádchu nesprávnymi nosnými kvapkami. To sú, žiaľ, prípady, ktoré sa môžu stať najmä menším tímom, ktoré nemajú až tak dokonale prepracovanú lekársku starostlivosť. Preto profesor de Rose dôrazne upozornil nielen športovcov, ale predovšetkým lekárov, aby podávali výlučne len také prípravky, ktorých pôvod poznajú a pri používaní rôznych vitamínov, bielkovín a ďalších výživných prípravkov prekontrolovali ich zloženie a porovnali s látkami nachádzajúcimi sa na zozname zakázaných látok. Lekárska komisia v blízkej budúcnosti chce prepracovať známy zoznam zakázaných preparátov a zostaviť dve listiny. Jedna bude obsahovať skutočné dopingové preparáty, tá druhá tie, ktoré sa za určitých okolností môžu pod dohľadom odborníka nasadiť. Ďalšou zmenou bude, že prípravky ako napr. Cannabis budú z dopingovej listiny vyškrtnuté. Ak športovcovi dokážu konzumovanie drog, bude potrestaný podľa iných pravidiel ako tí, u ktorých bol dopingový test pozitívny.

Astma a medaily

Profesor de Rose poukázal aj na ďalší zaujímavý fenomén vo vrcholovom športe: a to na problém astmatikov. Takýto športovci, ak zodpovedný lekár ich chorobu v časovom predstihu nahlási dopingovej komisii a pridá k tomu potvrdenie od odborného lekára, môžu na rozdiel od zdravých súperov brať prípravky zo skupiny tzv. Beta-II-Agonistov, ktoré pôsobia uvoľnenie svalov dýchacích ciest, a tým aj rozšírenie dýchacích ciest. Preto lekárska komisia považuje za dôležitú úlohu vypracovať plán na diagnostikovanie astmy u vrcholových športovcov. Je totiž zarážajúce, koľko špičkových športovcov trpí na astmu. Na olympijských hrách v Salt Lake City takto postihnutí športovci získali 13 zlatých, 10 strieborných a 5 bronzových medailí. Nemôžeme sa čudovať, že lekárska komisia túto skutočnosť z medicínskeho hľadiska považuje za veľmi zaujímavú a ťažko sa to dá vysvetliť tým, že astmatici sú mimoriadne výkonnostnou skupinou obyvateľstva - dodal prof. de Rose s úsmevom.

Vývoj nespí

Už dávno sa tvrdí, že vývoj dopingových preparátov má náskok pred dokazovaním. Našťastie, ten čas sa začína skracovať. V týchto dňoch šéf testovacieho laboratória MOV v Salt Lake City D. Catlin prezradil verejnosti, že športovci užívajú minimálne štyri druhy zatiaľ oficálne neznámych stereoidov. Ako príklad uviedl norbolethon, ktorý v marci objavili v moči nemenovanej atlétke. Látku objavili náhodne. Totiž laboratória MOV nemajú na jej vyhodnotenie testy. Priznal i to, že vedia, že niekoľko ďalších nedovolených látok sa vyvíja v chemických laboratóriách. Upozornil, že na ich vývoji sa podieľajú vysokokvalifikovaní chemici a farmaceuti. Tieto preparáty sa do obehu dostávajú cez čierny trh a sú len ťažko dokázateľné bežnými antidopingovými testami. Tento profesor molekulárnej a lekárskej famakologie z Los Angeles vie o čom hovorí, tvrdí, že existuje veľa stereoidov, ktorých stopy v tele sú len ťažko dokazateľné. Za veľký problém považuje erythropoietin (EPO), ktorý urýchluje proces okysličovania krvi. Túto látku využívajú najmä cyklisti a vraj aj atléti. „Ľudia si mysleli, že vyriešieili problém s EPO, ale to sú na omyle. Ak sa nebude investovať do výzkumu, ťažko dobehneme špekulantov s dopingom. Mojím želaním je, aby sa už nemuseli robiť toľké testy, keby ich bola len polovica, takto ušetrené peniaze môžeme venovať na správny výskum,“ povedal Catlin.

Katarína Lokšová