Hospodársky denník
USD46,994 Sk
EUR42,83 Sk
CHF29,406 Sk
CZK1,41 Sk
  Piatok  17.Mája 2002

Dane a meniace sa zákony

Nejde o podnikanie ako celok, ale o stimuly jednotlivcov

Na začiatku tohto roka približne 99 % všetkých firiem na Slovensku tvorili malé a stredné podniky, ktorých podiel na zamestnanosti dosiahol viac ako 59 %. Táto kategória podnikania je v rámci rozvinutých ekonomík považovaná za najpružnejšiu a najprogresívnejšiu. Podpora malého a stredného podnikania je v poslednom štvrťstoročí významnou súčasťou celkovej hospodárskej stratégie ekonomicky vyspelých krajín, pričom začínajúci podnikatelia sa významne podieľajú na raste zamestnanosti. Podľa niektorých výskumov však podporovanie rastu existujúcich podnikov je z hľadiska zvyšovania zamestnanosti ešte dôležitejšie. V rámci Európskej únie zistili, že štyri percentá najrýchlejšie rastúcich podnikov vytvorili polovicu nových pracovných miest v malom a strednom podnikaní v období desiatich rokov. Z celkového počtu podnikajúcich fyzických osôb tvoria u nás najväčšiu skupinu práve živnostníci (približne 90 %). Táto skupina má zároveň aj najväčší význam z hľadiska zamestnávania pracovníkov. Podľa evidencie Štatistického úradu SR vyplýva, že vlani došlo oproti roku 1998 k rastu počtu živnostníkov o 15 864, čo predstavuje 6-percentný nárast. Celkový počet 303 506 registrovaných fyzických osôb sa skladal z 279 597 živnostníkov, 12 187 osôb podnikajúcich v rámci slobodného povolania a 11 722 bolo samostatne hospodáriacich roľníkov. Ku koncu roku 2001 teda predstavovala skupina osôb, ktoré samostatne podnikali, 13,2-percentný podiel na ekonomicky činnom obyvateľstve. Živnostníci vytvorili 476,3-tisíca pracovných miest, čo predstavuje približne 22,4 % z celkovej zamestnanosti.

Vláda, ktorá sa zaoberá situáciou v malom a strednom podnikaní a príslušný dokument schválila, konštatovala, že oproti veľkým podnikom sa malé a stredné vyznačujú niekoľkými hlavnými konkurenčnými nevýhodami. V prvom rade ide o obmedzený prístup k zdrojom, prípadne o vysokú administratívnu náročnosť. Oproti týmto štandardným nevýhodám sú „malí a strední“ u nás osobitne znevýhodnení. Kabinet prijatím informácie o analýze podmienok tohto podnikateľského stavu vyslovil vlastne akceptáciu s tzv. neštandardnými nevýhodami, ktoré vyplývajú zo špecifík pre podnikanie v SR a napokon ich aj vymenoval. Patrí medzi ne diskriminačná daň z príjmu, ktorá „predstavuje priame znevýhodnenie malého a stredného podnikania oproti veľkým podnikom, najmä ak berieme do úvahy neproporcionálne vyššie zaťaženie fyzických osôb... Okrem dane z príjmu môžu byť malí a strední podnikatelia diskriminovaní aj oproti zahraničným, najmä veľkým investorom pri poskytovaní podpory zahraničných investícii, ako sú daňové prázdniny a pod.“ Vláda si tiež uvedomuje vysoké odvodové zaťaženie a konštatovala, že u týchto podnikateľov, v ktorých nákladovej štruktúre existuje vyšší podiel mzdových nákladov ako vo veľkých podnikoch, sa negatívne prejavuje aj vysoký „daňový klin“. To znamená rozdiel medzi celkovými nákladmi práce vynaloženými zamestnávateľom na jedného pracovníka mesačne a čistým mesačným príjmom zamestnanca, ktorý u nás predstavuje viac ako 50 %. Kabinet tiež konštatoval neprehľadnú a často sa meniacu legislatívu, „ktorá prehlbuje štandardnú nevýhodu malých a stredných podnikateľov - vysokú administratívnu zaťaženosť“. Právna neistota má i diskriminačný efekt na malých podnikateľov. Konštatovala sa aj nefunkčnosť kapitálového trhu, čo je do istej miery prekvapujúce.

Doterajšia politika podpory malých a stredných podnikateľov bola v etape kvantitatívneho rastu orientovaná predovšetkým na jeho rozvoj ako sektora, na rozvoj jednotlivých existujúcich malých a stredných podnikov. V súčasnosti a najmä v budúcnosti je potrebné dôraz prenášať na rozvoj podnikateľského potenciálu obyvateľstva, na jednotlivcov a stimuly, ktoré ovplyvňujú ich individuálne správanie, teda na najskoršie štádiá rozvoja podnikateľských aktivít. Politika podpory by preto v porovnaní s doterajšou mala oveľa viac zdôrazňovať požiadavku vytvárania takého prostredia a podmienok, ktoré budú motivovať a stimulovať jednotlivcov k tomu, aby sa stali podnikateľmi. Nevyhnutnou súčasťou tohto zámeru je vytvorenie podmienok na získanie potrebných zručností a znalostí, ako aj poskytnutie vhodnej „príležitosti“, to znamená prístup k finančným zdrojom, ktoré im umožnia začať a rozvíjať podnikanie.

Vladimír Turanský

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.