Poznáte? A čo mladé zutekalo

Komentuje Tibor Bucha

O životaschopnosti slovenskej ekonomiky sa môžeme presvedčiť aj spoza katedier. Na podporu vzdelávania si môžeme dovoliť dávať necelých 0,7 % HDP. Ak by sme ako-tak chceli kráčať s dobou, malo by to byť 1 %. Skutočnosť? Naša pracovná sila nie je ani lacná (pozri vysoké odvody zamestnávateľov) a pri prispôsobovaní sa mzdovej a cenovej hladiny v ekonomike SR úrovni EÚ bude len drahšia, keďže dnes dosahuje len jednu tretinu úrovne mzdovej a cenovej úrovne únie. A nie je už ani patrične kvalifikovaná, čo potvrdzuje rastúci počet čerstvých absolventov vysokých škôl, ktorí sú bez práce. S transformáciou ekonomiky na nové podmienky musí totiž držať krok aj výchovno-vzdelávací proces. Momentálne ide do vedy a techniky asi 0,35 % HDP (3,5 mld. Sk), ak chce Slovensko aspoň držať krok s vyspelým svetom, musí štát vyčleniť na tento účel 0,9 % HDP (čiže 9,1 mld. Sk). Motiváciou by mohli byť aj vedecko-technické a technologické parky. Približne 18-tisíc pracovných miest by malo pribudnúť v horizonte 15 rokov v Priemyselno-technologickom parku Záhorie. Už v prvej etape sa očakávajú investície zahraničných investorov v objeme 25 mld. Sk. Pôjde najmä o spoločnosti zaoberajúce sa oblasťami hight-tech, ekologickými prevádzkami, softvérovými domami a podobne. Sídlo tú nájdu aj pracoviská SAV a katedra informatiky.

Ambíciou je vytvoriť na Záhorí jedno z hight-tech výrobných a vývojových centier v stredoeurópskom regióne. Investor by mohol v technologickom parku podnikať prvé konkrétne kroky od začiatku roka 2003. Lenže, sme na Slovensku, kde zodpovední ministri potrebovali povestné podpichnutie v podobe predvolebného šturmovania, aby sa vôbec rozhýbali z miesta. Po doterajších tortúrach „zrazu“ došlo ku konsenzu, že pri posudzovaní vplyvu projektu na životné prostredie, zmena územného plánu a následné vyčlenenie z vojenského obvodu Záhorie sa v tomto prípade nemôže uplatniť štandardný, mimoriadne zdĺhavý postup. Prezident Zväzu elektrotechnického priemyslu (ZEP) SR Jaroslav Mlynček je presvedčený, že základný kameň sa podarí položiť ešte do jesenných volieb 2002, aby sa park mohol začať prebúdzať k životu v polovici budúceho roka. Šéf Volkswagenu Slovakia Jozef Uhrík už dávno nie je vo veku, keď zaľúbený dokázal aj bosý behať po parku. Pripomína, že aj automobilový park by mohol fungovať tip-top, ale ministerstvo dopravy nie je schopné splniť sľuby a dobudovať infraštruktúru. Stále nie je hotová prístupová cesta, železnica by mala začať slúžiť až niekedy v decembri 2002. Štát pomohol financovať prísun vody a plynu, no infraštruktúra je takto hotová len po plot priemyselného parku. Výsledkom je, že autá so subdodávkami pre VW Slovakia sa musia ísť otočiť do Malaciek, aby sa dostali do Devínskej Novej Vsi. Denne takto vznikajú zbytočné náklady pre VW Slovakia 145-tisíc Sk. Ak by sme takto mali postupovať aj pri technologickom parku, potenciálni investori z juhovýchodnej Ázie sa neotočia v Malackách, ale ešte na polceste, na Slovensko nedorazia vôbec. A náš slovenský mozgový potenciál sa vyberie do sveta. Poznáte to: a čo mladé zutekalo...