Export treba diverzifikovať

Nemôžeme predsa tlmiť exportnú schopnosť našich podnikov

Ak sa súčasnej vláde podarí dokončiť privatizáciu Slovenských elektrární (SE), hlavnú privatizačnú vlnu bude mať tento štát za sebou. Eufória opadne a vytvoria sa lepšie predpoklady na to, aby aj do budúcej vlády, ktorá vzíde zo septembrových volieb, vstupovali na riešenie ekonomických problémov krajiny skôr odborníci z hospodárskej a priemyselnej praxe ako politickí nominanti. Na zhromaždení delegátov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) v tejto súvislosti Peter Mihók povedal, že do roku 2007 sa pozornosť komory bude orientovať predovšetkým na riešenie postprivatizačných problémov slovenskej ekonomiky. Výhodu vidí v tom, že by sa mala vykryštalizovať politická scéna na Slovensku v tom zmysle, že by v nej malo dominovať päť, nanajvýš sedem rozhodujúcich politických strán a v takomto jednoliatejšom prostredí by sa dali ľahšie presadzovať aj nevyhnutné kroky vedúce k reštrukturalizácii priemyslu. Zvlášť naliehavo treba riešiť optimálny pomer medzi príjmami a výdavkami štátu. Na mysli máme prvé opatrenie NBS zvýšiť úrokové sadzby pre úvery o pol percentuálneho bodu. Centrálna banka takto chce prinútiť vládu, aby racionálnejšie nakladala s peniazmi zo štátnej pokladnice. To sa však nepríjemne dotkne aj priamo podnikateľskej sféry, ktorá kritizuje, že medzi jednotlivými vládami nedošlo k uľahčeniu prístupu k peniazom. P. Mihók upozornil, že každá palica má dva konce. Zdraženie peňazí ešte prehĺbi bariéru medzi komerčnými bankami a podnikmi, ktoré pre

finančné suchoty

nebudú môcť napredovať v inovácii a modernizácii výrobného procesu a v konečnom dôsledku im drahšie vstupy znížia konkurenčnú bonitu na svetových trhoch. Zníži sa ich proexportná schopnosť a sme tam, kde vlani a kde by sme nechceli byť. Podniková sféra SR v rokoch 1997 - 2001 svoje obchodné aktivity postupne preorientovala na trhy OECD a najmä EÚ. Vlani jeho podiel vývozu do krajín OECD na celkovom vývoze predstavoval 91,9 %. Je to pravdepodobne podielovo už hraničná hodnota a ďalší rast podielu v tomto smere asi nie je žiaduci. Vývoz treba skôr viac diverzifikovať. Ekonomická výkonnosť vyjadrená HDP na obyvateľa (v USD) je trvalo nižšia ako svetový priemer. V roku 2000 to bolo 72,6 %. Exportná výkonnosť hospodárstva SR je však trvalo nad svetovým priemerom. V roku 1993 dosiahla 150 % svetovej úrovne a v roku 2001 viac ako 215 %. Porovnateľné údaje o dovoznej náročnosti sú ešte vyššie. Teda, kým ekonomická výkonnosť SR

dosahuje tri štvrtiny

svetovej ekonomiky, tak vývoz pripadajúci na jedného obyvateľa SR predstavuje viac ako dvojnásobok hodnoty tohto ukazovateľa za svetovú ekonomiku. Kým za svetovú ekonomiku sa v priemere vyváža okolo 20 % z hodnoty vytvoreného HDP, tak na Slovensku za rok 2000 to predstavovalo 61,8 % - avšak pri trikrát vyššej deficitnosti zahranično-obchodných vzťahov, ako je svetový priemer. Cesta k trvalému hospodárskemu napredovaniu SR je preto možná len cez rast výkonnosti ekonomiky. To však chce iný typ hospodárskej politiky. Namiesto reštrikčno-stabilizačnej zameranú na hospodársky rast. Napríklad v USA a Japonsku je na úrovni 70 % a v Nemecku 68 % HDP. Dosiahnutie týchto parametrov v našich podmienkach je nereálne, avšak úroveň okolo 55 % by značne znížila našu zraniteľnosť z dôvodu vysokej otvorenosti ekonomiky. Dosahy sú viditeľné. Podiel dovozov z EÚ na celkovom dovoze sa za posledných päť rokov zvýšil z 39,5 % (v roku 1997) na 50,2 % v roku 2001. Pritom posledné štyri roky osciluje okolo 50 %. Podiel nášho vývozu do EÚ na celkovom vývoze za posledných päť rokov vzrástol zo 45 % v roku 1997 na vlaňajších 60,3 %.

Tibor Bucha