Dopamín neovplyvňuje

Vedci pripisovali charakteristickú povahovú črtu, ktorá pacientom trpiacim na Parkinsonovu chorobu zabraňuje získavať nové skúsenosti, dopamínu. Z novej štúdie, ktorú publikoval magazín Scientific American vyplýva, že vinníkom bude niečo iné. Už dlho je známy fakt, že ľudia, ktorých sužuje Parkinsonova choroba, zvyčajne vykazujú špecifický typ osobnosti. V porovnaní s priemerom majú postihnutí jedinci oveľa nižšie sklony vyhľadávať nové skúsenosti. Vedci predpokladali, že ich charakteristický povahový rys pramení z neschopnosti „vychutnať“ si zvýšenú hladinu dopamínu, ktorú nové podnety prinášajú. Parkinsonova choroba totiž neurotransmiter dopamín ničí. Už v minulosti vedci skúmali prepojenie medzi osobnosťou osôb postihnutých Parkinsonom a dopamínovou aktivitou. Nová štúdia sa na rozdiel od predchádzajúcich (monitorovali pacientov, ktorí sa už na ochorenie liečia) po prvý raz zamerala na subjekty, ktoré zatiaľ medikamentóznu liečbu nepodstúpili. Z jej výsledkov vyplýva, že dopamín nie je zapojený do regulovania typickej stránky povahy spojenej s Parkinsonovou chorobou.

Valtteri Kaasinen z univerzity v Turku vo Fínsku s kolegami študovali 61 pacientov, ktorým v minulých piatich rokoch diagnostikovali Parkinsonovu chorobu, ale zatiaľ na ňu nebrali lieky. Porovnávali ich s kontrolnou skupinou 45 zdravých ľudí. Pomocou dotazníkov osobnosti porovnávali ich povahové črty, napr. vyhľadávanie nových skúseností či vyhýbanie sa poškodeniu. Na rozdiel od predchádzajúcich dokumentovaných štúdií nebolo prepojenie medzi Parkinsonom a vyhľadávaním nového výrazné. Autori predpokladajú, že predchádzajúce výsledky mohli skresliť a spôsobovať podávané lieky. Pacienti s Parkinsonovou chorobou však v porovnaní s kontrolnou skupinou vykazovali oveľa výraznejšiu črtu spojený so strachom a depresiami - vyhýbali sa ublíženiu. Autori však poznamenávajú, že nejde o rys špecifický pre toto ochorenie; pravdepodobne iba odráža psychologickú reakciu na chronické ochorenie.

Jednoznačnú úlohu dopamínu v ovplyvňovaní osobnosti pacientov s Parkinsonovou chorobou bádatelia preverovali pomocou PET (positron emission tomography). Študovali spotrebúvanie rádioaktívne označeného prekurzora dopamínu tzv. L-DOPA v mozgu 47 osôb trpiacich na Parkinsonovu chorobu. Úzkostliví pacienti, ktorí sa v zvýšenej miere vyhýbali ublíženiu, vykazovali zvýšený nárast spotreby L-DOPA v pravej zadnej časti mozgu. Ale pacienti, ktorí mali zníženú tendenciu vyhľadávať nové skúsenosti, podobnú reakciu dopamínového prekurzora L-DOPA nevykazovali.

(kab)