Hospodársky denník
USD46,718 Sk
EUR42,128 Sk
CHF28,782 Sk
CZK1,38 Sk
  Štvrtok  2.Mája 2002

Hazard a mozog

Prehrať päť alebo dvadsaťpäť centov znamená pre mozog to isté. Zaujíma sa iba o to, či jeho nositeľ vyhral alebo prehral. A keď prehrá, rozbehne sa na plné obrátky a chce jediné: v niekoľkých sekundách uzavrieť ešte riskantnejšiu stávku. Má totiž iba jedinú utkvelú myšlienku: tentoraz vyhrať. Ekonómi predpokladajú, že ľudia sú rýdzo racionálne tvory, ale ako ukázal výskum - pri hazarde určite nie. O výsledkoch skúmania mozgovej aktivity pri hazardnej hre informovali vedci z Michiganskej univerzity v americkom časopise Science: mozog v týchto situáciách rýchlo ohodnotí situáciu a ponáhľa sa s rozhodnutím. Možno až príliš. Vedci pri svojom výskume zapojili dvanásť dobrovoľníkov, šesť mužov a rovnaký počet žien na elektródy a sledovali činnosť ich mozgu pri stávke. Skúmané osoby boli požiadané, aby vybrali jedno z dvoch čísel (5 a 25), tipovali, ktoré padne, a uzavreli na to stávku, ktorá zodpovedá rovnakej sume v peniazoch - teda piatim alebo 25 centom. Aby v hráčoch posilnili pocit hry, hotovosť položili na stôl. Na znamenie výhry sa sekundu po voľbe rozsvietil monitor počítača nazeleno v prípade výhry a načerveno v prípade prehry. Po niekoľkých ďalších sekundách museli staviť znovu. Vedci zistili, že asi štvrtinu sekundy po tom, čo sa dobrovoľníci dozvedeli podľa farby obrazovky výsledky hry, sa aktivita ich mozgu v prednej časti mozgovej kôry prudko zvýšila. Experiment bol nastavený tak, že nútil dobrovoľníkov skúsiť vyhrať čo najviac peňazí. Teoreticky by malo byť vnímané ako prehra, aj keď vyhráte 5 centov - pretože ste mohli získať 25. Avšak ukázalo sa, že mozog to tak nevníma. Situáciu vidí čiernobielo. V prípade, keď sa ľuďom nepodarilo získať väčší z dvoch ziskov, nevideli vedci na snímačoch signálov žiadne zvýšenie aktivity príslušnej časti mozgu. Mozog sa nestaral o to, či je prehra menšia než možná. Či je to päť alebo dvadsaťpäť. Vraví si iba: prehral som. Na základe týchto zistení sa výskumný tím začal zaujímať o to, či príslušná časť mozgu nefunguje ako detektor problémov. To by malo zmysel - keď sa niekto prechádza po okraji skaly, je dobré rýchle rozpoznať, že sa pod ním drobí. Táto štúdia by potom mala mať nadväznosť na všetky spôsoby rozhodovania, osobitne u ľudí, ktorí musia riešenie problému voliť bleskovo - ako piloti, záchranári alebo obchodníci na burze. Mohlo by byť skutočným problémom, keby mali títo ľudia tendenciu po jednej chybe, po jednej prehranej hre sa správať ešte riskantnejšie...

(mb)

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.