SKÚŠKY Z LÁSKY

Najvyšší predstavitelia EÚ a USA dnes na každoročnom summite vo Washingtone budú dokazovať svetu, že aj v mimoriadne turbulentných časoch euroatlantické partnerstvo zostáva neochvejné. Vonkoncom nepôjde o jednoduchú úlohu. Brusel a Washington nemajú úplne totožné názory na ďalšie smerovanie boja proti terorizmu, ani na blízkovýchodný mierový proces, majú výrazne rozličný pohľad na ekológiu či protiraketový štít, no a najmä ich vzťahy zaťažujú obchodné spory, na povrchu ktorých je ten oceľový.

Súdiac podľa predsummitových vyhlásení Romana Prodiho, Európska únia však nemá v úmysle verejne veľa hovoriť o tom, čo sa jej na Bushových vodcovských krokoch nepáči. „Vzťahy medzi USA a Európou sú najintenzívnejšie a najdôležitejšie na svete, v ktorom hrajú čoraz väčšiu úlohu... Tento summit bude vrcholným stretnutím medzi skúsenými a úprimnými partnermi, ktorí každodenne spolupracujú,“ tvrdí šéf Európskej komisie. Preto sa dá očakávať, že účastníci sa v politickej rovine budú držať skôr všeobecnejších konštatácií o potrebe spoločne bojovať proti terorizmu, respektíve spolu sa angažovať v blízkovýchodnom mierovom procese. V prípade izraelsko-palestínskeho konfliktu budú mať politici poruke aj názorný príklad, ako má vyzerať táto spolupráca: súbežne so summitom sa vo Washingtone uskutoční druhá schôdzka blízkovýchodného „kvarteta“ - USA, EÚ, Ruska a OSN. Pokiaľ však ide o skutočne sporné body, akým je rozšírenie protiteroristického boja na iné štáty alebo forma a intenzita nátlaku na Izrael, zhoda sa bude rodiť len ťažko.

Podľa viacerých analytikov však prevratné výsledky v politickej oblasti nikto ani nečaká, keďže ťažiskom rokovaní na summite budú práve obchodné spory. V posledných týždňoch totiž na intenzite naberá slovná prestrelka okolo možných odvetných opatrení EÚ za marcové uvedenie ciel na výrobky z ocele zo strany USA. „Je tu tendencia a pokušenie, aby USA robili veci na základe toho, že sú silné a môžu robiť, čo im vyhovuje,“ uviedol pre Financial Times Rodderick Abbot, námestník riaditeľa obchodu v EK. USA toto odmietajú a tvrdia, že v celej kauze postupujú na základe pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Pritom rozličný výklad týchto pravidiel je jadrom sporu. Brusel tvrdí, že má podľa nich nárok na kompenzácie od USA. Keď ich nedostane do 18. júna, môže automaticky uvaliť navrhnuté odvetné opatrenia vo výške 377 mil. eur vo forme zavedenia aj 100-percentných ciel na dovoz amerických komodít ako je oceľ, citrusové plody, ryža či odevy. Washington naopak tvrdí, že Brusel môže konať až po tom, čo WTO vynesie verdikt v celej kauze. V opačnom prípade sa USA vyhrážajú ďalšími protiopatreniami. Verdikt WTO pritom svetlo sveta neuzrie skôr ako o rok.

Ide o tvrdý oriešok, no nie neprekonateľný. Niektoré členské krajiny EÚ už teraz pochybujú o správnosti zavedenia odvetných sankcií, ktoré navrhla EK. Pozerajú sa na vec pragmaticky: rozprúdený kolotoč opatrení a protiopatrení by vážne mohol poškodiť európskych exportérov do USA. Pritom, povedané slovami Romana Prodiho, „obchod s oceľou je len čiastočkou vzájomného obchodu, ktorý v priemere predstavuje viac ako miliardu eur denne“. Na oltár partnerstva občas treba priniesť aj obete.

Rastislav Boldocký