Hospodársky denník
USD46,718 Sk
EUR42,128 Sk
CHF28,782 Sk
CZK1,38 Sk
  Štvrtok  2.Mája 2002

Dvere k dohode sú otvorené

Ako treba riešiť zber a recykláciu odpadov z obalov?

„Kombináciou ekonomických, administratívnych a ekologických nástrojov chceme dosiahnuť zníženie množstva odpadov z obalov a podporiť ich využitie ako druhotnej suroviny,“ týmito slovami zhrnul minister životného prostredia SR László Miklós hlavný cieľ návrhu zákona o obaloch. Aj keď ho minulý týždeň schválil vládny kabinet, výhrady k jeho zneniu neutíchajú. Potvrdila to aj diskusia na tému Odpadové a vodné hospodárstvo - priority sektora životného prostredia SR pre 21. storočie, ktorú v utorok zorganizovala Francúzsko-slovenská obchodná komora (FSOK). Okrem predstaviteľov FSOK sa na nej zúčastnili zástupcovia firiem, ktoré pôsobia či vo vodnom alebo v odpadovom hospodárstve. Koreň sporov okolo obalov siaha tri-štyri roky dozadu, keď sa začal pripravovať zákon o odpadoch. V jeho návrhu sa uvažovalo o zriadení (čo sa aj napokon stalo) Recyklačného fondu. Výrobcovia i dovozcovia určených komodít doň odvádzajú poplatky a z takto naakumulovaných zdrojov sa bude podporovať recyklácia a energetické alebo surovinové zhodnotenie odpadov. Jednou z komodít sú aj plasty a medzi nimi

tzv. PET fľaše,

do ktorých sa plnia nielen nealkoholické nápoje, ale aj oleje, sirupy a podobne. Hoci zástupcovia výrobcov nealkoholických nápojov myšlienku fondu vytrvalo zavrhovali a nástojili na tom, aby Slovensko išlo podobnou cestou ako iné európske krajiny (vytváraním oprávnených organizácií, ktoré zabezpečia zber a spracovanie odpadov z obalov), konečná verzia zákona o odpadoch predstavuje ich prehru. A tak zmobilizovali svoje sily a s podobnými argumentmi prešli do ofenzívy pri tvorbe návrhu zákona o obaloch s podporou viacerých podnikateľských združení. Radovan Peknik, zástupca SLICPEN (Slovenské priemyselné združenie pre obaly a životné prostredie), na stretnutí FSOK zdôraznil, že v recyklácii najprv musí byť stanovený cieľ a následne bude priemysel hľadať cesty, ako ho dosiahnuť. Pri Recyklačnom fonde však ciele chýbajú. Na podporu svojich tvrdení SLICPEN už v praxi rozbehlo projekt oprávnených organizácií. Výhrady k návrhu zákona o obaloch a najmä

k výške poplatkov

vyslovil aj prezident Združenia podnikateľov Slovenska Karol Pavlů. Keďže navrhované poplatky za obaly sú asi päťnásobne vyššie ako v ČR, spýtal sa, či sme takí bohatí, aby sme si to mohli dovoliť. Poplatky sa totiž premietnu do cien predávaných výrobkov. Z odpovede ministra L. Miklósa však vyplynulo, že vyslovené výhrady už nie sú aktuálne. Vládou schválená verzia zákona pripúšťa oba systémy riešenia využitia a zhodnotenia odpadov - aj prostredníctvom Recyklačného fondu, aj prostredníctvom oprávnených organizácií. To znamená, že fond, ktorého význam podporuje aj AZZZ, by už nemal podnikateľskú obec rozdeľovať na dva tábory. Za neopodstatnenú označil aj kritiku o absencii cieľov, lebo nedávno schválený Program odpadového hospodárstva ich obsahuje. V súvislosti s výškou poplatkov L. Miklós dodal, že od začiatku tvorby návrhu zákona MŽP SR vyzvalo všetkých zainteresovaných, aby sa zapojili do kalkulácií výšky poplatkov, samozrejme, na odbornej základni. Hoci nikto z najväčších kritikov pomocnú

ruku nepodal,

napriek tomu sú podľa L. Miklósa dvere na diskusiu u neho stále otvorené a MŽP SR je pripravené upraviť navrhovanú výšku poplatkov. No z jeho vysvetlenia, ako aj z vyjadrení viacerých starostov a primátorov, ktorí sa na stretnutí organizovanom FSOK zúčastnili, vyplynulo, že bez určitej podpory formou Recyklačného fondu sa na Slovensku v recyklácii odpadov v blízkej budúcnosti dopredu nepohneme. V posledných rokoch sa márne do separovaného zberu pustili mnohé obce a mestá, keď sa nenašiel spracovateľ. A tak často vytriedený odpad skončil na skládkach. Dôvod? Využitie odpadov ako druhotnej suroviny je nielen v SR zväčša stratové. Preto sú podporné opatrenia zo strany štátu nevyhnutné.

Zdena Rabayová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.