Kde sme a čo chceme (18)

Horšie ako v najväčšej kríze

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Vojtech Tkáč, poslanec NR SR.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

V. Tkáč: Rozhodovanie o pozvánke pre Slovenskú republiku na vstup do NATO patrí medzi najdôležitejšie míľniky novodobej histórie jedného z najmladších štátov sveta. Som presvedčený, že demokratické pomery sú na Slovensku rozvinuté rovnako ako v Maďarsku, Poľsku či v Českej republike. Vláda SR po voľbách, parlament, hlava štátu a ostatné demokratické a ústavné inštitúcie, občianska spoločnosť budú garanciou hodnôt, ktoré tvoria podstatu NATO. Rozhodujúca etapa sa však začne po prevzatí pozvánky do NATO, bude spočívať v plnení vládnych programov, v plnení podmienok pre členstvo v NATO, v pôsobení na ratifikačné miesta, najmä parlamenty, tak, aby v budúcich mesiacoch bola Slovenská republika plnohodnotne členom svetového demokratického spoločenstva.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

V. Tkáč: Pôsobenie novej mocenskej štruktúry po voľbách v septembri 2002 je rozhodujúcim historickým momentom celoeurópskej integrácie a nášho prijatia do Európskej únie. Nová politická reprezentácia bude musieť mať tri hlavné strategické ciele:

- previesť spoločenskú pospolitosť od polarizovanej spoločnosti k tolerantnej demokratickej spoločnosti,

- uskutočniť hlboké politické, ekonomické, sociálne, zdravotnícke, školské, kultúrne a spoločenské reformy,

- zabezpečiť komplexnú a koncepčnú integráciu Slovenskej republiky.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

V. Tkáč: Rok 2002 je volebným rokom. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy a jeho Skupina špecialistov pre otázky Rómov/Cigánov, v ktorom tri roky zastupujem SR, v marci 2002 rokovali po trojročnom mojom lobingu o právnom postavení Rómov v Európe. Pripravili sme programové dokumenty HZDS v sociálnej a integračnej oblasti, prednášam moje obľúbené pracovné a sociálne právo v období po komplikovanej inkorporácii noriem pracovného práva a meškajúcej reforme sociálnej sféry, zatiaľ je to dobrý rok.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

V. Tkáč: Odpoveď o mojej predstave budúcej mocenskej štruktúry na Slovensku na jeseň 2002 a jej úlohách sú aj priority, problémy alebo otázky. Z odborného hľadiska je to predovšetkým snaha dokončiť rozhodujúce reformné kroky v oblasti pracovných vzťahov, v sociálnom zabezpečení, urobiť všetko na zníženie nezamestnanosti. Reálna nezamestnanosť na Slovensku je o jednu tretinu vyššia ako v čase svetovej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia. To považujem za najväčšie negatívum vývoja po roku 1989. Je to najväčšia továreň na výrobu ľudských, sociálnych a hospodárskych strát v histórii Slovenskej republiky.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

V. Tkáč: Slovenská republika potvrdila svoju opodstatnenosť, svoje prednosti aj svoje slabiny. Budovanie štátu je dlhodobý proces, je rozhodujúce, že tento mladý štát vznikol a pôsobí v demokratickej etape vývinu a vývoja Európy a sveta. Všeobecné zákonitosti transformujúceho sa zahraničia platia aj u nás doma, základným mínusom je sebadôvera v individuálnom aj v spoločenskom zmysle.