Chce to viac ústretovosti

Komentuje Zdenko Ondrovič

Hoci privatizácia strategických podnikov i bankových inštitúcií najmä za posledný rok nabrala rýchlosť, nik z kompetentných si neuvedomuje, že vstup zahraničných investorov prináša aj konflikt národných a firemných kultúr. Nové manažmenty, v ktorých sú zastúpení odborníci z krajiny investora, vstupujú do neznámeho prostredia. Narážajú na to, že prenosnosť ich manažérskych systémov, postupov, procesov a pod. je ťažko uskutočniteľná. Iste vedia veľa o ekonomike, o riadení, globalizácii, ale nevedia nič alebo veľmi málo, o mentalite a kultúre národa, ktorá sa zo dňa na deň neprerodí. Veď iná je kultúra v Holandsku, iná v Taliansku či v Nemecku. Veľa z toho, čo manažérom zo zahraničia od malička prúdilo do krvi, sa jednoducho našinec musí naučiť. Ale zo dňa na deň sa to nedá, čo však zasa nechápe druhá strana. Navyše, k firemnej kultúre, k firemným tradíciám sa stavajú noví majitelia a spolumajitelia často nadradene. V mene znižovania nákladov dokážu často šmahom ruky šetriť aj tam, kde sa to vypláca len na prvý pohľad. Napríklad zrušenie podnikového časopisu, firemného sviatku, ktorý možno desaťročia považuje každý zamestnanec za niečo samozrejmé. A to už nehovoríme o možno moderných „západných“, ale pre našinca nezrozumiteľných formách podnikovej informovanosti atď. Stačí sa pozrieť do podnikov, kde vstúpil zahraničný investor a i laik pochopí, že sú v nich dva tábory - my a oni. Ak prirátame k tomu ešte komunikačné bariéry, nečudo, že napätie vo firmách, od manažmentu po jednotlivé pracoviská narastá.

Samozrejme, kto sa včas neprispôsobí alebo nedokáže prispôsobiť vôbec, je ľahko nahraditeľný iným, zväčša ľahko a rýchlo tvarovateľným mladým kádrom, ale…Ale kým zahraniční manažéri a vedenia ich firiem pochopia, že určité zákonitosti, mechanizmy, ktoré chcú preniesť, sú najmä svojou formou neuskutočniteľné v novom prostredí, môže byť už neskoro. Napokon potvrdzujú to i skúsenosti zo zahraničia. Aj tam sa začali spamätávať až vtedy, keď sa výrazne zhoršili hospodárske výsledky alebo skrachovali firmy, ktoré vznikli fúziou viacerých spoločností. Dnes už máme špeciálne kurzy, školenia a vzdelávacie programy pre manažérov, ale silnejúce bariéry vo vzťahoch bránia využiť potenciál domácich pracovníkov. Pribúdajú chybné rozhodnutia a atmosféru čoraz viac charakterizuje apatia. Toľko proklamované efekty a prínosy privatizácie sa tak začnú postupne vytrácať, a to všetko len preto, že sme sa neboli ochotní včas učiť na chybách iných.