Viróza im vyorala jačmeň

Očová, to je aj kolorit ovčieho syra i baču

Po dlhom čase poľnohospodárska prvovýroba na Slovensku uzatvorila vlani hospodárenie so ziskom a podobne vychádza takéto hodnotenie aj v Poľnohospodárskom družstve v Očovej. Podľa predsedu družstva Ing. Juraja Nuošku hlavnú zásluhu na tom, okrem relatívne priaznivého počasia, mala i podpora vlády na založenie úrody. Praktické skúsenosti ukazujú, že ak sa pôda dostatočne nepohnojí, nie je ani úroda. Ako pritom zdôrazňuje, 47 kg čistých živín na hektár poľnohospodárskej pôdy je veľmi málo, a tým, že sa pôde pre nedostatok zdrojov

živín nedostáva,

celé Slovensko by malo byť podľa neho obrazne zaradené ako ekologická poľnohospodárska krajina. Svojou polohou očovské družstvo hospodári v menej výhodných podmienkach a hoci systémové dotácie idú aj do takto znevýhodnených oblastí, tie, čo sú intenzifikačného charakteru a investičné, našli predsa len viac uplatnenia v úrodnejších oblastiach. Družstvo nepatrí medzi menšinové, výmera jeho poľnohospodárskej pôdy predstavuje 4570 hektárov a z toho približne dvetisíc hektárov tvorí orná pôda. Okrem asi 1200 hektárov obilia pestuje na necelých 300 hektároch repku a zvyšok vypĺňajú prevažne krmoviny na ornej pôde, najmä kukurica na siláž. Zaberá skoro 500 hektárov a v tomto roku to bude ešte viac, pretože kvôli virózam museli vyorať 154 hektárov ozimného jačmeňa. Zemiaky sú len okrajovou plodinou a odklon od pestovania má na svedomí nízka cena, ktorá nezodpovedá riziku podnikania. Je to podľa predsedu riziková plodina, citlivá na sucho a choroby. Zemiaky sa presunuli do lepších výrobných oblastí, kde sa dajú pestovať pod závlahami, a tým aj pri podstatne vyšších výnosoch. Očová nebola nikdy typická zemiakarská oblasť, aj keď v minulosti boli tamojší poľnohospodári nútení pestovať aj túto plodinu. Rastlinná výroba slúži potrebám živočíšnej výroby, ktorej dominujú dve nosné odvetvia, chov hovädzieho dobytka a ošípaných. Dobytka má družstvo skoro dvetisíc kusov, pričom

dojnice tvoria

podstatnú časť stáda. Ročnú kvótu 5,8 milióna litrov mlieka určite prekročia a družstevníci budú požadovať vyššiu hranicu. Mlieko zostáva hlavným výrobným programom aj preto, že okrem odmien pokrýva aj časť iných prevádzkových nákladov. Chov ošípaných počíta asi sedemtisíc kusov a ročne družstvo predáva vyše 900 ton bravčového. Je to ďalšia hlavná trhová komodita a robí asi 80 % celkových tržieb živočíšnej výroby. Družstvo má aj ovce, ale podobne ako v nedávnej minulosti, nie sú veľmi rentabilné. Predseda družstva si však myslí, že by bolo neodpustiteľné, aby v Očovej nechovali žiadne ovce. Čím by ponúkli hosťa, ak by nebol ovčí syr. „O očovskom bačovi sa spieva aj v známej slovenskej pesničke. Máme teda aj morálnu povinnosť zachovať túto tradíciu pri živote,“ hovorí predseda družstva. Výhodnejšie pre družstvo by bolo spojiť sa, integrovať v spracovateľskom priemysle. Zatiaľ sa to však nepodarilo. Vstupom zahraničného kapitálu do

výroby potravín

sa však k lepšiemu zmenili podmienky obchodovania, zlepšila sa najmä dochvíľnosť platieb za produkciu. Vo vzťahu k prístupovému procesu k EÚ sú výhrady k výške doteraz dohodnutých kvót a obavy pramenia aj z toho, že domáci trh sa stane priestorom pre zahraničné prebytkové potraviny na úkor domácich. Pritom slovenské poľnohospodárstvo, aj keď je podkapitalizované, môže do určitej miery konkurovať, ale len pri rovnakých podmienkach pre každého účastníka európskeho trhu.

Peter Farárik