Ako ju nepoznáme

V širokom umeleckom spektre výtvarnej tvorby akademickej maliarky Jarmily Čihánkovej (1925), od satirickej kresby, grafickej tvorby, novinovej kresby a knižnej ilustrácii, plagátovej tvorby, olejomaľby, figurálnych štúdií až po tapisérie, artprofis a monumentálnu tvorbu nechýba ani portrétová karikatúra. Listovaním v portrétoch premietame históriu do súčasnosti. Pred nami ožívajú známe tváre osobnosti našej histórie. Tak ako ich videla výtvarníčka. Aj keď sú to zväčša iba skice, bravúrne vystihnuté charakteristické rysy portrétovaného (alebo, ak chcete aj malé chybičky krásy), umocnilo autorkino citové zafarbenie a poézia jej precíteného umeleckého pohľadu a výtvarného prejavu. Ku každému z nich pristupovala s novou tvorivou myšlienkou a úprimnou snahou zakomponovať doň aj ľudské a kultúrne hodnoty. Portréty nezámerné, neplánované a zatiaľ nikde neuverejnené.

A či je portrétová karikatúra umenie? Niekedy si výtvarníčka myslí, že priam posadnutosť. Vizuálne skontaktovanie sa s človekom, bez jeho vedomia. Ceruzkou, perom, v skicári, na starej listovej obálke či zadnej stránke pozvánky, tam ako pred rokmi kreslí Jarmila Čihánková svoje tváre ešte aj dnes, aj keď už len z televíznej obrazovky, kde vždy objaví tvár, ktorá ju inšpiruje na zvečnenie na papieri.

Možno publicisti z oblasti výtvarného umenia, ktorí sa venujú literatúre faktu, využijú už najbližšie archív známej výtvarníčky, hlavne u osobností, u ktorých je deficit dobových fotografií.

Peter Závacký