Privatizácia 49 % akcií rozvodných energetických podnikov zostáva stále otvorená. Kým predminulý týždeň na žiadosť KDH koaličná rada rozhodla, že sa tento bod stiahne z rokovania vládneho kabinetu, minulý týždeň zasa hlasnejšie výhrady odzneli zo strany SDĽ. Aj tá žiadala čas na posúdenie niektorých otázok. Preto vládny kabinet opäť posunul rokovanie. Najmenej o týždeň. No namiesto toho, aby sa od kompetentných verejnosť dozvedela, v ktorých bodoch je najťažšie dosiahnuť dohodu, vytiahla sa karta škandalizovania záujmu a. s. Slovenské elektrárne o účasť na privatizácii distribučiek. Aj keď viacerí odborníci na margo takejto taktiky tvrdia Zlodej kričí, chyťte zlodeja, čo sa mnohým možno zdá pritvrdé, predsa len určitý manéver na odpútanie pozornosti je zreteľný. Prečo sa teda SE ocitli s čiernym Petrom v ruke? Podľa oficiálnych vyjadrení talianska spoločnosť E-Noi (údajne má blízko ku kruhom talianskeho premiéra Berlusconiho) sa zúčastnila na tendri na kúpu ponúkaných podielov a. s. Východoslovenská energetika (VSE) a a. s. Stredoslovenská energetika (SSE) spolu so SE. Privatizačné komisie síce v prípade VSE navrhli za víťaza finále nemeckú spoločnosť RWE Plus a v prípade SSE francúzsku spoločnosť Electricité de France, ale... Ale medituje sa nad krokom SE. Z informácii, ktoré sa nám podarilo získať, vyplýva, že účasť na privatizácii je v súlade so stanovami SE. Mimochodom, vlani sa dokonca ešte štátny podnik Východoslovenské energetické závody (dnes už a. s. VSE) uchádzal v privatizácii energetiky na Ukrajine a uspel. Navyše zástupcovia SE o zámere ísť do privatizácie rozvodných podnikov v tandeme s talianskym partnerom rokovali s predstaviteľmi MH SR ako zakladateľom. Hoci spoločnosť E-Noi oslovila SE až krátko pred podávaním záväzných ponúk, vedenie SE podalo informáciu na program zasadnutia dozornej rady. A tak na otázku, prečo sa tento bod z programu rokovania stiahol, by mal odpovedať niekto iný, nie predstavitelia SE. V súvislosti s obvineniami, že SE jednali na vlastné triko, lebo na takú operáciu potrebovali súhlas nielen dozornej rady, ale aj valného zhromaždenia SE, stojí teda tvrdenie proti tvrdeniu. Druhá strana totiž tvrdí, že súhlas valného zhromaždenia by bol potrebný a samozrejmý až keby SE v tendri uspeli. Na výhrady, ako mohli ísť zadlžené SE (s úvermi so štátnou zárukou) v úlohe finančného garanta do takej transakcie, majú energetici tiež svoje argumenty. Po prvé - rozvodné podniky dlhujú SE niekoľko miliárd Sk. Výška pohľadávok (aj s penále je vraj vyše 6 mld. Sk) by sa teda naozaj mohla kapitalizovať, a tak nečudo, že banky takéto riešenie uvítali. Po druhé - SE by mali mať, a zrejme aj majú, snahu presadiť sa v rámci rozbiehajúcej sa liberalizácie trhu s elektrickou energiou. Na nebezpečenstvo straty trhu už dosť dlho upozorňujú odborníci z radov energetikov, ako aj predstavitelia viacerých (nielen) opozičných politických strán. Podľa ich názorov predčasným odstavením Jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach a navrhovaným vyčlenením Gabčíkovskej vodnej elektrárne prídu SE o najefektívnejšie zdroje na výrobu elektrickej energie. Ak zahraniční investori presadia dovoz lacnejšej energie zo zahraničia, môže to mať negatívne dôsledky na SE i na hospodárstvo celého Slovenska. Preto ak dnes chce vedenie SE zabezpečiť odbyt svojej produkcie do budúcnosti, jeho iniciatíva by sa mala stretnúť skôr s pochvalou ako obvineniami. No vzhľadom na skutočnosť, aké hromobitie ju dodatočne sprevádza, objavujú sa obavy, že asi ohrozila záujmy niektorej loby. Oficiálne vysvetlenia, že otvorenie trhu je šancou len pre obchodníkov s ňou a nie pre distribučky, ktoré budú musieť poskytnúť siete na dopravu elektriny oprávneným odberateľom, ich nevyvracajú. Samotní predstavitelia navrhnutých víťazov tendrov viackrát zdôraznili, že vstupom do ZSE, SSE či VSE chcú zúročiť svoje skúsenosti z otvárania sa trhu v krajinách, kde pôsobia. A tak je naozaj naivné domnievať sa, že v hre o 25 mld. Sk prijmú len úlohu doručovateľa elektriny, keď biznis bude rozkvitať v obchode s ňou.
