Aby šuster nechodil bosý

Dnes už má osem zamestnancov a dvadsať živnostníkov

Keď sa 41-ročný Jozef Morong v roku 1993 rozhodol podnikať, vychádzal z dôvery vo svoju zručnosť a dlhoročné skúsenosti v profesii murára i parťáka v stavebnej firme. Odvážna predstava priniesla konkrétne ovocie, už po mesiaci podnikania prijal troch zamestnancov, dnes ich má osem. Ďalších dvadsiatich živnostníkov s rôznymi profesiami uživí vďaka stálym zákazkám v rámci objednávok na jednotlivé investičné akcie. Ako sám hovorí, začal „s kapsou v jednej ruke a vercajchom v druhej“, so starým trabantom, bez veľkých investícií. Tak ako financie dovoľovali, postupne dokupoval potrebný materiál, lešenie, náradie, malý nákladiak, strojové vybavenie. Teraz je na programe kúpa novej miešačky. Mal síce žiadosť na podporu začínajúceho živnostníka, nedostal však nič. Vraj nemal dostatočne rozpísaný projekt. „Manžel sa ma pýtal,

či má založiť

živnosť. Odpovedala som mu - ty budeš robiť, ty sa musíš rozhodnúť. Máme tri deti, žiť z dačoho treba. On je veľmi skromný človek, veď pochádza z deviatich detí. Veľa vám o sebe nepovie. Je nenáročný, ale veľmi pracovitý. Spolieha sa na svoje ruky, na skúsenosti, tie ho nikdy nesklamali. Pamätám si, ako chlapi zo stavby odišli na pivo a on ostal robiť sám. Mal toľko nadčasov, že s tým mal aj problémy dokazovať, kde ich nabral. Jednoducho, pracoval. Odvedie len kvalitnú robotu a takú vyžaduje aj od svojich ľudí. Žiadny alkohol, poriadna disciplína. Alkohol na stavbe neznesie. Len čo to zistí, končí spoluprácu. Nielenže je to nebezpečné, nezodpovedné, ale kazí to aj reklamu a dobré meno. Práve pre kvalitu je veľmi vyhľadávaný. Darmo,

dobrý chýr

sa šíri rýchlo, hoci zo začiatku to nebolo jednoduché, bál sa, či uživí seba a nie ešte ďalších,“ hodnotí manžela pani Morongová, ktorá má na starosti administratívnu agendu firmy, fakturácie i chod domácnosti. „Zo začiatku som síce všetko vybavoval sám, ale ako som prijal zamestnancov, už na to nemám čas. Ja by som na tých byrokratov nemal trpezlivosť. A koľko času by som stratil! Medzitým môžem byť užitočnejší zháňaním materiálu, dozorom na stavbách. Jednoducho, tieto záležitosti sú na pleciach manželky.“ Stavebná firma Morong so sídlom v obci Bošáca v okrese Nové Mesto nad Váhom stavia pre široký región - od Hôrky nad Váhom cez Nové Mesto nad Váhom, samozrejme, v Bošáckej doline, všade tam, kde ho oslovia. Sú to rekonštrukcie objektov, sadrokartóny, ale aj stavby na kľúč. Pre obecný úrad v Bošáci stavia obytný dom s desiatimi bytmi nákladom 9,3 mil. Sk, v Zemianskom Podhradí stojí výrobná hala s so zastavanou plochou 500 štvorcových metrov. V súčasnosti má rozostavané tri nadštandardné rodinné domy. Živnostníci prichádzajú hlavne z Čadce a od Vrbového na desaťdňové turnusy, po piatich dňoch sa vrátia. Samozrejme, peniaze v hotovosti na výplaty musí mať pre nich pripravené. Inak by ich späť nezískal. „Keď to dám dohromady, mesačne potrebujem na

výplaty a odvody

pol milióna korún. Nehovoriac o nákupe materiálu, stavby stále pokračujú. Navyše, hoci je pre stavbárov zima útlmovou sezónou, doteraz sme stále pracovali, tak nám zákazky vychádzali. Zamestnanci si nestačili ani minuloročné dovolenky vyčerpať.“ Výhodou skromného a sympatického Jozefa Moronga je aj tá skutočnosť, že v regióne nemá konkurenciu. Nemá ani podlžnosti voči štátu, robota ho baví, perspektívne má vybavené zákazky na dva roky dopredu. Málokedy pri rozhovoroch s podnikateľmi stretnem takého vyrovnaného človeka. Má prácu a problémy s tým spojené považuje za normálny, prirodzený jav. „Princíp môjho podnikania spočíva v tom, že nikomu

nie som dlžný,

len mne sú dlžní. Zatiaľ mi však všetci všetko uhradili. Dôležité sú organizačné schopnosti a praktické skúsenosti, robil som parťáka, viem, ako treba komunikovať s ľuďmi. Človek si musí veriť, som optimista. Pred dvoma rokmi som dokonca ešte nosil aj montérky v aute, dnes už nestíham pomaly ani samotnú organizáciu.“ Aby si ešte robotu pridal, rozhodol sa po rokoch zrekonštruovať vlastný rodinný dom. Nechce, aby porekadlo - šuster chodí bosý - platilo práve naňho.

Zora Petrášová