Kolaps nestraší, je to hrozba

Tri štvrte storočia na kolesách bratislavskej hromadnej dopravy

Myšlienka, aby električkovú sieť, ktorá vznikla v Bratislave už v roku 1895, doplnila i autobusová doprava, sa začala presadzovať až po prvej svetovej vojne. V apríli 1927 vydal Notársky úrad Bratislavy koncesnú listinu Bratislavskej elektrickej účastinnej spoločnosti, na rýchlu osobnú periodickú dopravu osôb autobusmi. Tretieho mája 1927 dorazili do Bratislavy dva autobusy značky Praga NO s kapacitou 23 miest na sedenie, s maximálnou rýchlosťou 35 km za hodinu na Hviezdoslavovo námestie. V závere uplynulého víkendu si pracovníci Dopravného podniku Bratislavy (DPB) i obyvatelia mesta pripomenuli 75. výročie od začiatku autobusovej dopravy v Bratislave. V súčasnosti hromadná doprava v našom hlavnom meste skutočne

je na hranici

únosnosti. Primátor Jozef Moravčík priznáva, že najmä v raňajšej a popoludňajšej špičke nastáva v meste dopravný kolaps. „Je to dôsledok už roky neriešených problémov s dopravou,“ zdôrazňuje generálny riaditeľ DPB Ing. Ján Zachar, ktorého sme v súvislosti s výročím vzniku autobusovej dopravy v Bratislave navštívili. Okrem iného zdôraznil: „Oslavy spomínaného výročia prebehli počas víkendu veľmi úspešne a naši najlepší vodiči dostali za svoju celoživotnú prácu pekné morálne i vecné ocenenia. Ale to je iba jedna stránka osláv. Druhou je skutočnosť, že nesmieme zaspať vývoj a musíme sa snažiť byť v centre diania Európy a zachytiť najnovšie trendy v hromadnej doprave. Dnes presne poznáme situáciu v Nemecku či vo Francúzsku a sme radi, že sme aj my naštartovali s plynofikáciou autobusov. Tento trend je veľmi efektívny a napríklad vo Francúzsku už vyše 100 miest používa na hromadnú dopravu autobusy na plyn. Treba však poznamenať, že tam majú

dobrého sponzora

vo firme Gas de France.“ Najväčším problémom bratislavskej hromadnej dopravy je permanentný nedostatok financií na obnovu električkovej, trolejbusovej i autobusovej dopravy. Nie je zvláštnosťou ráno stráviť v autobuse aj hodinu a pol pri ceste do práce. Už roky sa však finančné prostriedky na modernizáciu dopravy v Bratislave tvrdo obmedzujú, a tak súčasnosť je iba presným odrazom finančnej podvýživy. Generálny riaditeľ Ján Zachar je presný aj v číslach: „Doprava je problémom vo všetkých európskych veľkých mestách, ale v Bratislave je už skutočne v špičke na hranici únosnosti. Dovolím si povedať, že v Bratislave doprava už v blízkej budúcnosti

môže skolabovať,

pokiaľ tu nevybudujeme integrovaný systém dopravy, ktorý už majú všetky európske mestá. To však nedokáže vyriešiť iba mesto, ale pomocnú ruku musí podať aj vláda SR. Primátor Jozef Moravčík má veľký záujem riešiť dopravné problémy Bratislavy, avšak ak by sa mal obnoviť len autobusový vozidlový park, potrebovali by sme investovať vyše 5 mld. Sk. To je pre obraznosť približne dvojročný rozpočet celého mesta. Verím, že nám pri znižovaní nákladov pomôže plynofikácia autobusov, pretože prevádzka na plyn je v súčasnosti podstatne lacnejšia, takmer o 50 %, než používanie nafty. U nás to znamená iba na palive ročne úsporu približne 150 mil. Sk. Ďalším boľavým problémom bratislavskej dopravy je obnova a údržba električkovej a trolejbusovej dopravy. Tu sa návratnosť investícií pohybuje na úrovni 25 - 30 rokov. Žiaľ, na to peniaze nemáme. Pre obraznosť jeden meter modernizácie električkovej trate stojí 100-tisíc Sk. Plne vítam myšlienku vybudovať v Bratislave systém kontinuálnej a integrovanej dopravy v kombinácii metro, železničná, električková i autobusová doprava. Investície do takejto dopravy sa veľmi rýchlo vrátia. „V poslednom období sa dá v regiónoch Slovenska neraz

vycítiť odpor

voči Bratislave a riešeniu jej problémov. Regionálni politici či ekonómi vyčítajú hlavnému mestu veľké investície, akoby na úkor rozvoja celého Slovenska. Aký má názor na investície do dopravného systému hlavného mesta SR, generálny riaditeľ DPB Ján Zachar? „Úplne chápem občanov aj mimo Bratislavy. V uplynulých dňoch som navštívil Zuberec na Orave. Bol som veľmi nespokojný s dopravou v tomto regióne. Určite by tu mali dopravnú obslužnosť regiónu zlepšiť. Avšak Bratislava je vstupnou bránou na Slovensko. Je to región, v ktorom žije 1,3 milióna obyvateľov, vytvára sa tam vysoký domáci produkt a bez dopravy by v tomto regióne všetko zastalo. Čiže aj Orava či ďalšie regióny si zaslúžia skvalitnenie dopravy, ale podobne aj Bratislava. Nemôžeme sa napríklad vzdať medzinárodných koridorov, na ktorých sa dá pekne zarábať napríklad z hľadiska nákladnej dopravy. Tento trend musíme zachytiť, pretože nás môže Európa z hľadiska dopravy začať obchádzať nielen v smere sever - juh, ale aj v smere z východu na západ.“

Jozef Kunik