"Zalistovaný" tovar je vraj výhodou

Ctíme si postavenie obchodníka, ale zároveň chceme mať aj dobrý zákon

Dokonca aj Jednota, s ktorou máme dlhoročné dobré vzťahy, sa po vstupe zahraničných reťazcov začala správať ako ony! Tento povzdych sme v priebehu posledných dvoch rokov, najmä v súvislosti s návrhom zákona o obchodných reťazcoch, počuli od výrobcov potravín viackrát. Hovoriť konkrétne o faktoch, číslach a súvislostiach však nechcel nikto z nich. Pritom tento domáci a zároveň najväčší reťazec v SR, ktorý má medzi svojimi dvetisíc predajňami rôzne formáty od maličkých dedinských pultových predajní cez malé samoobsluhy a supermarkety COOP až po veľké supermarkety Terno, sústavne deklaruje jednoznačný záujem predávať slovenské výrobky. Dokazujú to napríklad aj tým, že vo svojich akciových letákoch označujú osobitne výrobky vyrobené na Slovensku a upozorňujú na to, že ich kúpou podporujeme sami seba. Predseda COOP Jednoty Slovensko, s. d., Adrián Ďurček je však rezolútne proti tomu, aby zákon predpisoval percentuálny podiel tovarov z domácej výroby. Okrem iného dôvodí aj tým, že by sa jednotlivé reťazce

prestali odlišovať,

pretože by mali takmer rovnaký sortiment. V našom rozhovore sme rozoberali aj uplatňovanie ďalších nástrojov obchodnej politiky, proti ktorým je namierený aktuálny návrh zákona skupiny poslancov. Ten zakazuje zneužívanie ekonomickej sily, za ktorú považuje okrem iného vyžadovanie vstupných, tzv. listovacích poplatkov za zaradenie do evidencie dodávateľov. Vyžaduje ich Jednota od svojich dodávateľov?

- Pýtame si presne to, čo nám patrí na trhovej pozícii, ktorú zastávame. Nie je možné, aby slovenský výrobca dával zahraničnej sieti listovací poplatok na tovar, ale slovenskej sieti nie. Môj zahraničný konkurent si to dá do ceny a zrazu bude na trhu lídrom, kým ja prehrám.

Čo poskytnete výrobcovi za tieto - nemalé - peniaze? Len láskavé dovolenie stať sa vaším dodávateľom?

- Garantujeme, že výrobky, za ktoré zaplatil listovací poplatok, budú permanentne na regáloch našich predajní. Zvyšujeme mu obrat. Keby mal výrobca charakter, priznal by, že keď som chcel listovací poplatok za 10 tovarov, prosil, aby mohol zaplatiť za 20. Pretože všetkých 20 by tam chcel dostať. Je to obrovská výhoda mať zalistovaný tovar. Ak by sme ho totiž nemali na pulte a výrobca dokáže, že sme si ho neobjednali, zo zmluvy nám vyplýva povinnosť listovací poplatok vrátiť. A ak sa zalistovaný tovar nepredáva dobre, má sám výrobca právo stiahnuť ho a vymeniť za iný.

Výrazne vraj stláčate dolu ceny...

- Kúpna cena závisí od objemu predaja. My sa zaviažeme nielen k tomu, že budeme tovar predávať, ale že ho za isté časové obdobie predáme v určitom objeme. A keď ten objem dosiahneme, prosíme si dohodnuté percentá. Je to nekorektné, bezcharakterné, nemorálne, že nášmu partnerovi zvyšujeme objem výroby a má garantovaný predaj?

Vysoké sú aj marketingové poplatky...

- Myslíte si, že za ne nič nedostanú? A čo tie letáky, ktoré distribuujeme dnes už do milión domácností?! My sa síce prezentujeme ako obchodná sieť, ale predávajú sa a prezentujú tovary výrobcov. Výrobca je povinný ísť dolu s cenou a prispieť na

letákovú kampaň,

my tiež prispievame na letákovú kampaň a distribuujeme letáky, ideme dolu s maržou. Lenže potom predávame až tisícnásobné množstvá! Ak sa predaj zvýši na dvesto percent, to je slabá akcia. Stáva sa nám však i to, že dodávatelia nevládzu s dychom. Nemajú toľko tovaru, koľko by sa bolo predalo. Alebo tovar príde až na tretí deň po začatí akcie...

Platia pre všetkých dodávateľov rovnaké listovacie poplatky?

- V zásade áno, ale závisí to napríklad aj od umiestnenia tovaru. Myslíte si, že poškodím výrobcu, od ktorého pýtam viac ako od iného, ale jeho tovar umiestnim vo výške očí? Alebo, ak bude mať nie tri, ale päť svojich značiek na pulte vedľa seba? Na druhej strane sú aj takí dodávatelia, ktorí nezalistujú nič. Dajú nám svoje podmienky a alebo ich berieme alebo nebudeme predávať ich tovar. Sú to svetové firmy, pre ktoré je Slovensko také malé, že ich neohúrime naším postavením

najväčšej siete

na Slovensku. Dokonca od nás žiadajú platbu vopred. Tak sa správa silný výrobca. Ale aj výrobcovia, ktorí majú veľmi žiadaný tovar. Dobre vedia, že je naším záujmom mať práve ten ich tovar na pultoch. Sú to veľmi náročné vzťahy - ako to chce nejaký zákonodarca vymyslieť a zaškatuľkovať, aby to fungovalo?!

Privátne značky obchodu sú zaujímavým spestrením ponuky reťazcov. Zákazník si ich vyberá, pretože verí, že mu ponúkajú optimálnu kombináciu kvality a ceny. Paragrafové znenie ich v zásade povoľuje, dôvodová správa zakazuje...

- Už zo zákona o potravinách vyplýva, že výrobca musí byť na výrobku uvedený. Otázkou je iba, na akom mieste sa uvedie a na akom sa uvedie maloobchodník. Tiež si treba uvedomiť, že obchodná značka nie je niečo, čo sa vymyslí od večera do rána, to je marketingový produkt. My chápeme privátnu značku ako možnosť zabezpečiť lojálnosť zákazníka a tiež na upevnenie vzťahov medzi výrobou a obchodom.

Navrhovatelia zákona však tvrdia, že tieto privátne značky zvyšujú závislosť dodávateľa od prevádzkovateľa obchodného reťazca a dávajú možnosť túto závislosť zneužívať.

- A ako je potom možné, že keď robíme tender na ľubovoľnú privátnu značku, hlási sa nám desať producentov, ktorí sa predbiehajú v podmienkach?! Víťaz môže byť spravidla iba jeden, no napríklad pri mlieku, ktoré je u nás jednou z najlepšie predávaných značiek, dnes už sú dvaja a budú traja dodávatelia, pretože ide o také objemy, že jeden

nevládze vykúpiť

toľko mlieka. Predaj masla sa zvýšil za mesiac zo 4 ton na 80 ton, pričom pri 136 tonách objednávok už výrobca nezvládol výrobu a bolo nevyhnutné nájsť a doplniť ďalších výrobcov. Problém pre výrobcu nastáva vtedy, keď začne porušovať zmluvne dohodnuté podmienky, nedodrží kvalitu alebo servis. Vtedy končíme presne podľa zmluvy. Ale všeobecne platí, že pri prvom priestupku sa urobí zápis, pohovor a výrobca dostane pokutu. Každý jeden tovar pod našou privátnou značkou pravidelne skúšame. Každý štvrťrok vyberieme tovar rovno z regálu a dáme skontrolovať. Tí výrobcovia, čo stavili na spoluprácu s nami, vyrástli, ďalej rozširujú výrobu. Okrem toho máme zásadu, že rozvíjame značkové produkty iba so slovenskými výrobcami, ak sú. Jedine plienky dovážame z ČR, pretože u nás ich nikto nevyrába. Pravdou je, že problémy majú konkurenční výrobcovia. Značka sa robí preto, aby sa dobre predávala. Chceme na nej získať my, výrobcovia, ale aj zákazník. Keďže celková spotreba džúsov nestúpne, ak stúpne predaj jedného výrobku, je to na niekoho úkor. Pre toho, kto nebol úspešný v našom tendri, mám jedinú radu, musí sa pokúsiť vyhrať tender v inej sieti. Ale stáva sa, že tí istí dodávatelia vyhrávajú tendre v rôznych sieťach - lebo sú najlepší.

Nový zákon by mal zabrániť takej praxi, že tovar je až do momentu predaja koncovému spotrebiteľovi majetkom výrobcu a on zaň nesie zodpovednosť. Je to forma komisionálneho predaja, ktorý sa zvykol používať skôr pri priemyselných tovaroch z druhej ruky než pri čerstvých potravinách...

- Komisionálny predaj nie je pre obchodníkov výhodou. Pre nás nie je dôležité zaplatiť výrobcovi za tovar až po tom, čo si ho kúpi zákazník, ale - predať ho. Nevyhrám, ak predám džús po dvoch mesiacoch zákazníkovi a až potom ho zaplatím. Potrebujem ten džús predávať denne. Potrebujem mať tlak aj na seba, aby som mal v regáloch obrátkový tovar. Ak máte plnú predajňu tovaru a nemusíte výrobcovi nič zaplatiť, lebo ste nič nepredali... Z čoho taký obchodník bude žiť?

Družstevná myšlienka hovorí o podnikaní v záujme uspokojenia potrieb členov družstva. Ako napĺňate ducha tejto myšlienky začiatkom 21. storočia? Čím sa silný družstevný obchodný reťazec líši od ostatných?

- Najprv je potrebné obhájiť svoje trhové pozície. Obchod typu Jednota musí zvládnuť prežitie na trhu. Potom sa už môže pýtať, čo je v ňom to družstevné. Predovšetkým jednoznačne rozdeľujeme zákazníkov na členov družstva a na anonymných. Členovia družstva majú svoje členské karty, vieme, koľko majú rokov, kde bývajú, môžeme im posielať ponuky. Člen nakupuje

s členskou kartou

a má zľavu, v Jednote Bratislava sú to 2 %, to nie je málo. Člen môže u nás uložiť peniaze, ktoré mu zúročíme. Má právo prísť na schôdzu a povedať, čo si myslí o predajniach, ktoré v regióne navštevuje, čo by chcel zmeniť, zlepšiť. To sú výhody identifikovaného zákazníka. Nehovoriac o tom, že na členskej schôdzi raz za päť rokov volí vedenie spotrebného družstva. Ak s nami nebude spokojný, nezvolí nás. Takže - neodstúpili sme od družstevnej myšlienky, ale hodnota toho družstevného je dnes iná ako v roku 1850.

Vráťme sa ešte k návrhu zákona o obchodných reťazcoch. Vážne výhrady voči nemu predložil Protimonopolný úrad, Európska komisia, Zväz obchodu, Sekcia obchodu SOPK, COOP Jednota Slovensko, Fórum spotrebiteľov i Združenie slovenských spotrebiteľov. Čo však, ak ho parlament napriek tomu schváli?

- Každý jeden z jeho paragrafov dokážeme obísť. Bojujeme však proti tomu zlému návrhu, lebo si ctíme postavenie obchodníka a nechceli by sme zákon obchádzať. Ak to však Národná rada SR schváli, budú všetci obchodníci donútení špekulovať.

Zuzana Krútka