Ropa nám vystačí iba na 50 rokov

Ľudská civilizácia stojí a padá s ropou. Zásoby tejto suroviny sa nachádzajú iba v niekoľkých oblastiach. Život bez ropy si zatiaľ nedokážeme predstaviť. Isté však je, že raz ropné kohútiky vyschnú. Zabrániť tomu nedokážeme, tento okamih môžeme iba oddialiť. Stačí vydeliť dve čísla: overené svetové zásoby a súčasnú spotrebu tejto suroviny. Výsledok je mierne šokujúci: ropa ľuďom zostáva na necelých päťdesiat rokov.

Samozrejme, sú tu ešte ložiská, ktoré neboli objavené, a potom zásoby ropy, ktoré ešte neboli overené. Pravda, aj keď pripustíme, že odhady svetových zásob sa odlišujú, jedno je jasné. Ropa vznikala dlhé milióny rokov a je to neobnoviteľný prírodný zdroj. Množstvo ropy, ktorá sa dostane na trh, síce závisí od ceny, ktorú bude spotrebiteľ ochotný zaplatiť, zásoby ropy však celkom isto jedného dňa spotrebujeme. Americkí vedci nedávno vyrátali, že už na začiatku tohto storočia sa zásoby na ich vlastných ložiskách začali nebezpečne znižovať. Práve to odštartovalo prieskumy ďalších nádejných nálezísk na Aljaške a horúčkovité hľadanie ropy pod morom. Spotrebovaniu ropných zásob sa teda ľudstvo nevyhne, môžeme ho však ešte aspoň oddialiť. Napríklad používaním alternatívnych zdrojov energie. K tým patrí zemný plyn, slnečná energia, veterná a vodná energia, ale aj obhajovaná a zatracovaná energia atómová.

Technici už dokázali zostrojiť motory na zemný plyn, vodík, metanol a rastlinnú naftu, i elektromotory. Má to však jeden háčik. Všetky tieto klasické zariadenia sú menej efektívne než klasické spaľovacie motory. Ako inak teda predĺžiť päťdesiat rokov do spotrebovania zásob ropy? Pomôcť môžu nové metódy ťažby, ktoré umožňujú lepšie využitie ropných zdrojov. Napríklad podzemnými výbuchmi sa rozvoľňuje hornina, ktorej dutinky sú naplnené ropou, a tá môže lepšie tiecť k čerpaciemu vrtu. Získať viac ropy z vrtu možno aj vháňaním vody alebo plynu do ložiska. Pri tepelných metódach ťažby sa pod zem vháňa para alebo chemikálie - tým sa zníži hustota ropy, ktorá sa potom ľahšie pohybuje pórmi hornín. Vedci pripomínajú, že tieto metódy sú, samozrejme, drahé. Okrem toho voľbu ťažobnej metódy ovplyvňuje cena ropy na trhu. Pokiaľ ceny stúpajú, je možné ťažiť prostredníctvom drahších technológií i z miest, kde by sa ťažba jednoduchšími metódami vôbec nevyplatila či ani nedala realizovať. Naopak, znižovanie cien ropy na trhoch môže viesť i k uzavieraniu doteraz rentabilných ložísk, a tým prakticky ku znižovaniu množstva ropy, ktoré možno vyťažiť. Ale ani ťažba bežnými metódami nemusí byť práve lacná. Ropa je na ložisku nasiaknutá v poréznych horninách. Ťaží sa ropnými vrtmi a na povrch je vytlačovaná samočinne alebo pumpami. Odhadnúť, kde sa takéto ložiská v hlbinách zeme nachádzajú, je úlohou prospektorov. To je často veľmi náročné, svedčí o tom aj skutočnosť, že na každých 100 nových vrtov na ropu pripadá iba 33 úspešných. Nový typický ropný vrt je naozaj hlboký - asi 1600 metrov. Najhlbšie vrty dosahujú hlbšie než deväť kilometrov.

Množstvo ropy, ktoré sa dá z ložiska skutočne získať, závisí od niekoľkých faktorov: od spôsobu uloženia ropy, jej chemického zloženia a od spôsobu ťažby. Z ložiska sa dá získať až 80 percent všetkej ropy, ibaže za nepriaznivých podmienok to môže byť nula percent. V priemere sa získava 35 percent, čo znamená, že väčšina ropy zostáva po vyťažení ložiska v zemi bez šance na využitie. Najdrahšia je však ťažba ropy pod morom. Priemerná cena ropného vrtu do hĺbky mora 200 metrov je 5 - 8 miliónov USD, čo je desaťkrát viac, než stojí jeden vrt na pevnine. A v podmorskej hĺbke 1500 metrov vyjde jeden ropný vrt na 40 - 50 miliónov USD. Napriek tomu sa podmorská ťažba zatiaľ bohato vypláca. K roku 1995 vedci vyčíslili objem zásob podmorskej ropy na 400 miliárd barelov (1 barel je približne 159 litrov). Z tohto obrovského množstva bolo už vyťažených 50 miliónov barelov a pod morom na ľudstvo čaká ešte 33 percent overených svetových zásob ropy.

Ropa dnes uspokojuje približne 40 percent svetového dopytu po energetických zdrojoch. Ľudia ropu používali odpradávna. Starí Číňania a Egypťania ju spaľovali pri svietení vo svojich obydliach. Keď v polovici 19. storočia klesla ponuka veľrybieho oleja, ktorý sa používal vo veľkej miere na svietenie v Severnej Amerike, začal rásť dopyt po rope. A tak v roku 1859 Edwin Drake založil prvý ropný vrt v Titusville v Pennsylvánii. Ľudia zo začiatku používali iba tú zložku ropy, ktorá sa hodila na svietenie - petrolej. Zvyšok - benzín a ostatné produkty spracovania neboli rafinované - tvoril odpad. To sa však zmenilo, keď Frank a Charles Duryeovci v roku 1892 zostrojili prvý automobil poháňaný benzínovým motorom. Kým na pevnine sa ropa priemyselne ťaží viac ako 140 rokov, z mora sa získava iba 30 rokov. Ropu z podmorských ložísk pritom dnes čerpá viac ako 40 krajín sveta.

Približne jednu tretinu overených zásob ropy už ľudia vyťažili. Geológovia z US EIA (United States Energy Information Administration) stanovili v roku 2000 overené zásoby ropy na 1007 mld. barelov. Odhady objemu ropy, ktorá ešte nebola objavená, udávajú 600 mld. barelov. Celkovo nespotrebované svetové zásoby ropy môžu dosahovať asi 2850 mld. barelov. Spotreba ropy však stále rastie. Kým začiatkom 80. rokov sa pohybovala okolo 20 mld. barelov za rok, na konci 90. rokov 20. storočia to bolo už približne 25 mld. barelov ročne. Odhad spotreby na rok 2020 je 35 mld. barelov. Keď však vychádzame z najnižších odhadov ročnej spotreby medzi 20 - 25 mld. barelov, nevystačí nám ropa ani na 50 rokov. Záver? Zatiaľ je ropy dosť.

Eleonóra Bujačková