Okno za okno

Obyvatelia Spojených štátov amerických sa stresujú, lebo nevedia, kedy a na aké ciele zaútočí neviditeľný nepriateľ z al-Káida. Podobný stres zažívajú aj muži v Albánsku, s tým rozdielom, že oni vedia, či prinajmenej tušia, odkiaľ smrtiaca guľka príde. Od členov rodiny, s ktorými sa práve nachádzajú v krvnej pomste. Áno, to, čo v južnom Taliansku (údajne) už vymizlo, a čo vedel tak bolestivo presne vystihnúť Mark Twain vo svoje próze, v Albánsku je nad všetky ostatné zákony a pravidlá. Ty zabiješ člena mojej rodiny, ja mám právo siahnuť na život člena tvojej famílie. A tak dokola, vražda za vraždou. Kódex pomsty, ktorý trvá už vyše 600 rokov. Pravdaže, musí to byť iba muž, žiadne deti, ženy a dobytok, hoci už aj 11-ročné deti doplatili na nezmyselný kolobeh revanšizmu. Albánec Isa Haruni (42) sa každé ráno zobúdza s myšlienkou, že tento deň môže byť jeho posledný. Spolu s ním má tento pocit 75 mužských príbuzných jeho rodiny. Pred siedmimi rokmi jeho bratranec zastrelil iného muža len preto, že ten ho urazil. V Albánsku, podobne ako aj v iných krajinách sveta, sa krvná pomsta stala rozšírenou formou, ako urobiť zadosť spravodlivosti v spoločnosti, kde je autorita vlády slabá a česť muža stojí nad všetkým. Aj nad existenčným ohrozením vlastnej rodiny. V Albánsku vraj nemať zbraň je ako chodiť nahý. Krvavá pomsta niekedy pretrvá celé generácie, už malé deti vedia, koho si v budúcnosti môžu zobrať na mušku. Vďaka tomu iba v jednej štvrti mesta Skadar 118 detí zostalo bez otcov. Otcovia budúcich detí, ktoré možno zostanú bez otcov... V širšom kontexte balkánskych reálií fenomén pomstenia dobre vystihol slovenský básnik Pavol Janík, parafrázujúc starozákonné pravidlo: Okno za okno, zrub za zrub.

Iaromír Novák