Stále citlivé poľnohospodárstvo

Ďalšie írske „nie“ by spôsobilo Európskej únii hlbokú krízu

Brusel (TASR) - Druhé írske „nie“ v novembrovom referende o Zmluve z Nice by vrhlo Európsku úniu do jednej z najhlbších politických kríz a mohlo by oddialiť rozšírenie až do roku 2006. V novom vydaní to píše bruselský týždenník European Voice. Konštatovanie je o to viac znepokojujúce, že faktory, ktoré Írov viedli k odmietnutiu dohody o reformách EÚ nevyhnutných pre rozšírenie v júni 2001, pravdepodobne opäť prevážia a povedú k negatívnemu výsledku ľudového hlasovania. Rozšírenie EÚ plánované na rok 2004 je síce podľa časopisu možné uskutočniť aj bez ratifikácie Zmluvy z Nice z právneho, nie však z politického hľadiska. Najmä preto, že bez prerozdelenia hlasov v rozhodovacom orgáne EÚ - Rade ministrov - by mali hlavné slovo malé štáty. Nemecko a ostatné veľké krajiny preto trvajú na tom, aby sa nový spôsob hlasovania dohodnutý v Nice stal právne záväzný ešte pred rozšírením.

Odložené rozšírenie?

Írske „nie“ by si tak zrejme vyžiadalo vypracovanie novej dohody, čo by odsunulo rozšírenie najmenej do roku 2006. Kandidátske krajiny, ktoré v príprave na členstvo vyvinuli obrovské úsilie a splnili už väčšinu požiadaviek, pritom strácajú trpezlivosť a podpora tamojšej verejnosti voči EÚ sa znižuje. Ďalšie oneskorenia by mohli vyvolať frustráciu a cynizmus. Pre východných politikov by bolo ešte ťažšie presadzovať reformy a mohlo by to ohroziť aj referendá o vstupe, ktoré kandidáti chystajú, varuje European Voice. EÚ však ostáva aj napriek podobnému možnému vývoju až podozrivo pokojná. Jej predstavitelia tvrdia, že neexistuje žiadny „plán B“ pre prípad írskeho nie. Únia podľa časopisu verí v írsky súhlas so Zmluvou z Nice na základe prieskumov verejnej mienky, podľa ktorých väčšina Írov podporuje rozšírenie.

Agrárne nezhody

Členské štáty európskej pätnástky sa nevedia dohodnúť na spoločnom stanovisku voči kandidátskym krajinám v kapitole poľnohospodárstvo. Nemecko, Holandsko, Británia a Švédsko totiž naďalej nesúhlasia s poskytnutím ani časti priamych platieb pre farmárov nových krajín. Tieto štyri krajiny počas búrlivých diskusií v tzv. skupine pre rozšírenie v Rade ministrov zamietli španielsky kompromisný návrh, aby v spoločnom stanovisku EÚ boli priame platby novým členom priznané, avšak o ich výške a prechodnom období, počas ktorého by sa postupne zvyšovali, by sa rozhodlo až v záverečnom finančnom balíku na konci roka. Nemci, Holanďania, Briti a Švédi trvajú na tom, aby sa na záver rokovaní rozhodovalo o tom, či vôbec nejaké priame platby novým členom poskytnúť. Argumentujú tým, že Agenda 2000, ktorá stanovuje finančný rámec EÚ na roky 2000 - 2006, so žiadnymi priamymi platbami nepočítala.

Tlak kandidátov

Európska komisia však aj pod tlakom kandidátskych krajín navrhla poskytnúť im v prvom roku po vstupe 25 percent z priamych platieb a ich výšku postupne zvyšovať počas prechodného obdobia do roku 2013. Predsedajúce Španielsko a ďalších desať krajín s ňou v podstate súhlasí, pretože aj s poskytnutím priamych platieb sa podarí dodržať dohodnutý rozpočtový limit. Podobné spory vládnu medzi členskými krajinami aj v prípade výrobných kvót pre poľnohospodárstvo, s ktorými veľkú nespokojnosť vyjadrilo aj Slovensko. Ani tu nie je jasné, či sa ich podarí vyriešiť v prvom polroku alebo opäť až za dánskeho predsedníctva. V každom prípade sa potvrdzuje skutočnosť, že rokovania o poľnohospodárstve budú mimoriadne náročné.

Nové návrhy

Španielsko sa teraz pokúsi predložiť nové kompromisné návrhy a verí, že spoločnú pozíciu ku kapitole sa Európskej únii podarí dosiahnuť do konca júna, ako to stanovuje tzv. cestovná mapa. Hrozí však, že stanovisko nebude obsahovať nič podstatné a všetky nedoriešené citlivé otázky budú vyčlenené do záverečného finančného balíka.