Hospodársky denník
USD47,081 Sk
EUR43,331 Sk
CHF29,823 Sk
CZK1,416 Sk
  Utorok  21.Mája 2002

STRACH V AMERIKE

Americká spoločnosť sa musí vyrovnať s tým, že stratila pocit bezpečnosti. Po teroristických útokoch z 11. septembra je nebo miestom, odkiaľ môže nečakane spadnúť nepriateľ. V atmosfére strachu a neistoty dostávajú priestor na sebarealizáciu blázni a čudáci, ktorí rozposielajú poštou smrtiace spóry antraxu alebo ničivé listové bomby. Akoby to nebolo dosť, Američania sa od svojho viceprezidenta Dicka Cheneyho dozvedajú, že „ďalšie útoky teroristickej siete al-Káida na americké ciele sú skoro isté“. Menej známy je spôsob, akým to chcú urobiť, no môže to byť napríklad aj tak, že sa do susedného bytu v paneláku v husto obývanej štvrti nasťahuje neznámy podnájomník, nechá pod posteľou kufrík s náložou a už sa nevráti. Zoznam nevinných obetí svojho zákerného činu si prečíta v novinách. Viceprezident vyzval Američanov na ostražitosť. V preplnených urbánnych komplexoch však nepozná sused suseda a máloktorý hotel, čo koľko hviezdičkový, má detektor na výbušniny... Je ťažké byť ostražitý voči neviditeľnému nepriateľovi. A na atmosféru vzájomného podozrievania, ktorú ľahko vygeneruje strach z možného a očakávaného, môžu doplatiť nevinní ľudia. Zodpovednosť tak zostáva najmä na realitných agentúrach, aby včas zachytili varovné signály a, pravdaže, na bezpečnostných a špionážnych zložkách, ktoré takéto signály už zachytili.

Ak má al-Káida dobre organizovanú sieť na všetko odhodlaných aktivistov na území USA, je dôvod na obavy. Veď účinná bomba sa dá vyrobiť v každom lepšie vybavenom ateliéri či pivnici. V tomto svetle udalostí treba brať vyhlásenia Usámu bin-Ládina o tom, že vojna medzi islamom a USA sa prenesie na americkú domácu pôdu, viac ako vážne. Atentáty na civilné domy v ruských mestách počas vojny v Čečensku (za ktorými sa údajne tiež skrývajú bin-Ládinovi ľudia) dokázali, že stačí iba nenápadne zaparkovať auto.

Americkí vedci už stihli porovnať spôsoby, akými sa zmenila verejná mienka po septembrových teroristických útokoch. „Útoky spôsobili citovú ujmu v celých USA. Ich dosah je relatívne veľký a trvalý,“ tvrdí Michael Traugott z University of Michigan. Podľa neho septembrové atentáty na bezpečnosť a sebavedomie USA otriasli Američanmi rovnako ako japonský útok na Pearl Harbor či doteraz nevyjasnený atentát na prezidenta Johna F. Kennedyho, a tiež to poznačí život celej generácie. Pocit osobnej bezpečnosti sa stratil a pretrvávajúce hrozby teroristických útokov vedú k sústavnej úzkosti. Podľa Traugotta je opätovné nadobudnutie pocitu bezpečnosti veľmi zložité. Môže za to aj administratíva prezidenta Georga W. Busha, ktorá na jednej strane obyvateľom USA tvrdí, že sú v bezpečí, no na druhej strane ich nabáda k ustavičnej ostražitosti. „To je pre Američanov mätúci odkaz,“ uvádza Traugott.

Kým niektorí vedci skúmali celonárodnú skúsenosť po 11. septembri, iní sa zamerali priamo na New York. Obyvatelia tohto mesta boli po útokoch na Svetové obchodné centrum (WTC) emocionálne zničení - podľa série testov z januára a februára tohto roka vyše 400 000 Newyorčanov zakúsilo posttraumatický stres.

Čoskoro sa možno začne hovoriť aj o antitraumatickom strese, o strese z očakávania ďalších úderov. Nikto si nemôže byť istý svojou bezpečnosťou. Riskantné sa stávajú nielen výškové budovy, ale aj veľké verejné podujatia, finále športových zápasov a celonárodné oslavy. Američanov začína obchádzať strach.

Iaromír Novák

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.