Hospodársky denník
USD47,081 Sk
EUR43,331 Sk
CHF29,823 Sk
CZK1,416 Sk
  Utorok  21.Mája 2002

Nižšia spotreba, nižšia cena

Nemecká spoločnosť VNG prichádza na slovenský trh s teplom

„My konzekventne sledujeme náš cieľ a ideme tam, kde sú trhy. Pokiaľ ide o východnú a strednú Európu, v súčasnosti máme oproti našim konkurentom určitú výhodu - poznajú nás tam, s mnohými z našich partnerov už dávno spolupracujeme a dlhý čas sme sa nachádzali v identickej situácii,“ zdôraznil predseda predstavenstva spoločnosti Verbundnetz Gas (VNG) Lipsko - Klaus Ewald Holst. Táto spoločnosť patrí vo východnej časti Nemecka k ekonomicky najsilnejším podnikom pôsobiacich v energetike. Ako východonemecký veľkoobchodník so zemným plynom a podnik poskytujúci služby v oblasti zemného plynu dosiahol VNG v roku 2001 tržby z predaja vo výške 3,1 mld. EUR. Oproti minulému roku ide o zvýšenie až o 20 %. Tento nárast bol výsledkom zvýšenia cien jednotlivých druhov energie. Po odvodoch do rezervných fondov dosiahol VNG vlani bilančný zisk 78 mil. EUR. Dovedna táto spoločnosť vlastní 7300 km plynárenských potrubí. Jej zákazníkmi sú nielen regionálne a miestne distribučné spoločnosti plynu, elektrárne, ale aj veľkospotrebitelia z priemyslu. VNG prevádzkuje nielen tranzitný plynovod, ale aj zásobníky zemného plynu. So SPP spolupracuje VNG v technickej oblasti už viac než tridsať rokov. Veď v období bývalej NDR patrila VNG k hlavným odberateľom ruského plynu, ktorý sa prepravoval tranzitným plynovodom cez územie ČSSR. Podľa K. E. Holsta v tvrdej konkurencii, ktorá sprevádza otvorenie trhu s plynom v Nemecku, spoločnosť obstála dobre. Pre tretie strany prepravila zemný plyn v objeme 30,6 kWh, čo v porovnaní s prepraveným množstvom roku v 2000 znamená zvýšenie o 36 %. Jednoducho, od júna minulého roka si môže každý na internete transparentne pozrieť podmienky vstupu do potrubnej siete a či už je z Berlína, Paríža alebo zo San Franciska, denne pomocou on-line asistenta vypočítať, čo stojí vo VNG transport plynu napríklad zo Steinitzu do Magdeburgu. Na Slovensku ponúka VNG svoje know-how, ale aj investičné prostriedky predovšetkým do tepelného hospodárstva. Už vlani založila spolu s mestom Ružomberok a spoločnosťami Texicom a T.E. - Tepelná energetika spoločný podnik s názvom Ružomberská energetická spoločnosť (R.E.S.) a VNG v nej vlastní 49,1 % akcií. R.E.S. zabezpečuje dodávku tepla a teplej úžitkovej vody približne pre 50 % obyvateľov mesta. V minulom roku investovali do rekonštrukcie teplárne 60 mil. Sk a v tomto roku plánujú investície zvýšiť na 81 mil. Sk. Celkový objem investícií do roku 2003 by mal predstavovať 400 mil. Sk. A ich očakávaný výsledok? Zvýšenie účinnosti využitia média, teda plynu, a zároveň minimalizácia škodlivín unikajúcich do ovzdušia, najmä pokiaľ ide o oxidy síry. Návratnosť investícii sa očakáva približne o desať rokov. Treba si tiež uvedomiť, že podnikanie v tepelnom hospodárstve pri súčasných cenách za teplo (a plyn) nie je lukratívnou činnosťou. Dokumentujú to aj pretrvávajúce ekonomické problémy mnohých výrobcov tepla. No ceny plynu sa budú v najbližších rokoch dosť výrazne zvyšovať. Preto je jasné, že vzrastú i výdavky za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody. A práve z tohto hľadiska sú uvedené investície do modernizácie nevyhnutné. Iste, stanovená lehota ich návratnosti sa tiež odzrkadlí na platbách za teplo. Na druhej strane však nemožno zabúdať, že výsledkom modernizácie budú výrazné úspory spotrebovaného tepla na domácnosť. A to je pri avizovanom raste cien plynu podstatné. Vzhľadom na skutočnosť, že na liberalizáciu cien plynu a následne aj tepla sa treba včas pripraviť a znížiť jeho straty, VNG chce vstúpiť do oblasti zásobovania teplom v ďalších šiestich mestách Slovenska. Konkrétne sú najďalej analýzy vstupu do teplárenstva v meste Prievidza (uvažuje sa s investíciou vo výške 100 mil. EUR), Púchov a rozbehnuté sú aj rokovania s mestami Svit, Žiar nad Hronom, Prešov. VNG spolu so Západoslovenskou energetikou (v súčasnosti vrcholí tender na privatizáciu 49 % jej akcií) spolupracoval tiež na príprave projektu výstavby paroplynovej elektrárne pre mesto Nitra. Podľa Wolfganga Eschmenta, člena predstavenstva VNG, práve privatizácia ZSE pokračovanie projektu zabrzdila. Keďže za víťaza tendra na privatizáciu ZSE je navrhnutá nemecká spoločnosť E.ON, ktorá je akcionárom VNG, spýtali sme sa ho, aký je jej postoj k výstavbe paroplynu v Nitre. W. Eschment dodal len toľko, že zo strany E.ON majú vyslovenú podporu. K zámerom VNG na Slovensku ďalej vysvetlil, že zdroje centrálneho vykurovania bytov sú v prevažnej miere zastarané a v súvislosti so znečistením ovzdušia budú mať onedlho problémy s „vtesnaním sa“ do prísnejších limitov. Preto sú investície do modernizácie nevyhnutné. Aj keď VNG nevylučuje aj realizáciu takých projektov, kde zostane uhlie základným palivom (samozrejme, bude nevyhnutná inštalácia špeciálnych filtrov a pod.), pri výrobe tepla sa chcú orientovať predovšetkým na plyn ako ekologické médium.

Zdena Rabayová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.