Podnikateľ by mal byť prvý

Samosprávnym krajom chýba spomedzi živnostníkov partner

Vari žiadna iná informácia či vystúpenie delegátov alebo hostí na piatkovom sneme Slovenskej živnostenskej komory (SŽK) nevyvolala taký pozitívny ohlas, ako správa, že poslanci Národnej rady SR v ten deň schválili novelu zákona o komore, ktorá pripúšťa možnosť jej financovania aj zo štátneho rozpočtu. Neznamená to však, že SŽK prostriedky dostane automaticky, hoci vznikla zo . Ale, ako sme sa dozvedeli, musí o ne požiadať, pričom tieto financie nie sú nárokovateľné. V tejto súvislosti nám člen Predstavenstva SŽK JUDr. Ján Sitarčík povedal, že SŽK možnosť získavania prostriedkov z rozpočtu doteraz vždy presadzovala, no neúspešne, hoci vo viacerých činnostiach zastupuje aj povinnosti štátu. Úlohy má dané zákonom, ale tie nebolo možné v prijateľnej miere zabezpečovať, lebo chýbali práve financie. Ak má SŽK plniť svoje povinnosti, chce to aj sprofesionalizovať jej aparát, aby mohla plniť všetky svoje povinnosti na požadovanej úrovni. „Ako iné organizácie profesijného charakteru, tak aj SŽK by mala mať v zákone zakotvené povinné členstvo. Každý, kto je držiteľom živnostenského oprávnenia, mal by automaticky

byť jej členom,

lebo živnostenská komora chráni jeho záujmy a má za úlohu vytvárať spolu so štátom vhodné podnikateľské prostredie. Členský príspevok by tak mohol byť podstatne nižší ako je teraz (fyzické osoby 600 Sk, právnické 2000 Sk ročne). Toto novela zákona neobsahuje, čo hodnotím kriticky,“ zdôraznil. Čo sa ďalej týka novely, podľa jeho názoru ustrnula v tom, že SŽK má právnu subjektivitu len ako celok, pričom existujú už aj krajské a postupne aj okresné štruktúry. „Vzhľadom na vývoj územnej samosprávy a decentralizáciu štátnej správy, ako aj vytvorené vyššie územné celky (VÚC), tieto nemajú v regióne partnera, ktorý by mal oprávnenie s nimi rokovať a spoluzabezpečovať úlohy v oblasti podpory malého a stredného podnikania a znižovania miery nezamestnanosti.“ Mnohé problémy regionálneho charakteru treba totiž riešiť na danom území, lebo najlepšie ich poznajú práve funkcionári VÚC a SŽK. J. Sitarčík kriticky hodnotí aj skutočnosť, že v tripartite sú podnikatelia čo do záujmu a autority až na poslednom,

treťom mieste,

pritom sú to práve oni, ktorí tvoria hodnoty. „Vytvárajú hodnoty pre vládu, ale aj odbory. Aby vôbec mohli odbory existovať, v prvom rade predsa musia byť zamestnávatelia. V tomto prípade je tá sliepka, ktorá znáša vajcia, prvá,“ dodal. Na sneme sme oslovili viacerých delegátov, ktorí sú, samozrejme, podnikateľmi a spýtali sme sa ich na ťažkosti, s ktorými sa doslova boria.

Napríklad Rafael Baláž, majiteľ firmy BN, ktorá sa zaoberá montážou a servisom elektrosystémov, hovorí, že v tejto brandži sa veľmi veľa robí načierno. „My, ktorí platíme dane a odvody, sme, samozrejme, drahší, takže čierna práca iných nás ničí. Ak idem do výberového konania, tak mám z tohto dôvodu problémy, lebo nie som vždy konkurencieschopný. Štát tvrdo kontroluje tých, ktorí platia dane, ale tých,

ktorí neplatia,

akoby si nevšímal.“ Keby boli nižšie odvody a dane, ako aj nižšia celková réžia, do svojej päťčlennej firmy by pribral ďalších dvoch pracovníkov. Manželka, ktorú zamestnal, mu musí fakturovať svoju prácu, čiže medzi nimi je vlastne oficiálny tok dokumentov, čo považuje za absurdné.

Podľa majiteľa stavebnej firmy Ing. Viliama Friča v hospodárstve je v obehu málo financií, čím investori, ktorí majú ťažkosti s vypočítaním návratnosti svojich investícií, „stláčajú cenu tak nenormálne dole, že sa robí za mzdu. A keď pracujete za mzdu, nemôžete mať na rozvoj“. Jeho firma robí na zmluvu o dielo a dodáva aj materiál. Investori však neraz nútia stavbárov k tomu, že sami obstarajú materiál, všetko zabezpečia, ale stavbári to musia spraviť a napokon aj niesť zodpovednosť. „Je postavené na hlavu, ako tento trh u nás pokrivil ceny,“ konštatoval V. Frič.

Peter Galan, majiteľ viacerých predajní s nábytkom a zástupca SŽK v expertnej skupine ministra hospodárstva na ochranu spotrebiteľa nám povedal, že odišiel z relatívne atraktívnych obchodných priestorov v centre Bratislavy. Pretrvávali totiž ťažkosti so zásobovaním i odvozom nábytku, vzhľadom na časovú vymedzenosť prístupu vozidiel do ulice, a tým aj k predajni. Magistrát mu nedal výnimku, čo je podľa neho škoda, lebo aj na Obchodnej ulici v Starom meste

by mali byť

takéto predajne. K príprave legislatívy poznamenal, že „úradníci si do nich dajú všetko, čo považujú za potrebné. Ale živnostník, ktorý vytvára produkt alebo službu, si povie, že na to nemá čas, ale tým robí chybu. Jeho názor je minimálne taký dôležitý, ako toho úradníka alebo ešte dôležitejší. Jeho produkcia sa predáva, prípadne aj kritizuje zákazníkmi, a potom má s tým problém. Ale nemá ho úradník, ktorý pripravil zákon“.

Vladimír Turanský