Ministri vo vlastnej slučke

Pri delení z predaja SPP sa držia len uznesení vlády SR

Vláda Mikuláša Dzurindu sa chytila do vlastnej slučky. V predvolebnom roku sa rezortní ministri chcú hrať na grantov a „prebojovali“ obrovské milióny korún na riešenie akútnych sociálno-ekonomických problémov. Na nedávnom stretnutí s novinármi si prezident Fondu národného majetku (FNM) SR Jozef Kojda povzdychol, že keby sme mali finančne pokryť všetky uznesenia vlády, potrebovali by sme predať aspoň dva plynárenské podniky. Realitou je však nateraz skutočnosť, že z predaja 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) máme zatiaľ

reálne na účte

iba prvých 10 % z celkovej sumy 130 mld. Sk (zvyšok je podmienený súhlasným stanoviskom Protimonopolného úradu k vstupu Ruhrgasu, Gas de France a Gazpromu do SPP). Vláda nakoniec musela dospieť k záveru, že peniaze z predaja plynárenského podniku pôjdu len na zníženie štátneho dlhu a na dôchodkovú reformu. Generálny riaditeľ Prvej doplnkovej dôchodkovej poisťovne Tatry-Sympatia Jozef Němec sa radí k tej skupine odborníkov, ktorí jednoznačne vnímajú takéto rozhodnutie ako snahu o systémové riešenie. Výnosy z privatizácie SPP majú byť podľa neho použité na vybudovanie kapitalizačného piliera, to znamená na krytie deficitu priebežného piliera spôsobeného presmerovaním časti poistného do kapitalizačného piliera a nie na krytie deficitu spôsobeného nastavením parametrov zákona o sociálnom poistení. „Mám na mysli napríklad dôchodkový vek a pod. Túto skutočnosť je nevyhnutné mať

ustavične na zreteli

a prísne dbať na jej dodržanie. Pokiaľ tieto finančné zdroje nebudú dôsledne odčlenené, môže dôjsť k nesystémovým zásahom do financovania priebežného piliera, ako napríklad platby štátu,“ povedal doslova pre Hd J. Němec. Za rozumné riešenie považuje aj to, aby uvedené zdroje z predaja SPP boli dočasne deponované v Národnej banke Slovenska (NBS). Pokiaľ by sa uvedené finančné prostriedky použili iným spôsobom, bolo by potrebné nájsť ďalšie zdroje, buď prehĺbením štátneho dlhu, alebo s pomocou medzinárodných inštitúcií, ako napríklad Svetová banka. Napriek tomu J. Kojda netají obavy z možného vývoja celej situácie po stredajšom rokovaní v parlamente. Vládou schválených uznesení v minulosti sa totiž iniciatívne chytajú aj poslanci a snažia sa presadiť prerozdelenie plynárenských zdrojov. V nejednom prípade sa vláda skutočne škrtí vlastnou slučkou. Príkladom sú dve miliardy korún, ktoré podľa vládneho uznesenia majú ísť na riešenie starých environmentálnych záťaží (najmä skládok). Viacerí podnikatelia sa už na podobné projekty začali pripravovať, a dnes hrozí, že sa to celé skončí fiaskom. To je však už problém terajšej vlády. Prezident FNM J. Kojda pripomenul, že v dvoch výboroch NR SR (rozpočtovom a privatizačnom) prijali dôležitú

rozpočtovú zmenu,

a tým sa rozpočet navýšil o peniaze, ktoré budeme musieť odviesť do fondu na výplatu náhradného výživného. Podľa J. Kojdu FNM s touto zmenou súhlasilo, avšak keď nastalo prerokovanie v parlamente, zrazu sa objavili ďalšie požiadavky od poslancov. S tým, že v plnom rozsahu navyšujú rozpočet o ďalších 1,2 mld. Sk, ale v maximálnom rozsahu až do neobmedzených výšok. S týmto uznesením ako prezident FNM nemohol súhlasiť. V opačnom prípade by totiž musel zvýšiť schodok verejných financií. Preto fond navrhol, aby výška položky, ktorú bude prerozdeľovať vláda, teda pôjde do štátneho rozpočtu, bola 144,5 mld. Sk. Do hry sa tak podľa J. Kojdu dostávajú aj požiadavky poslancov, ktoré však idú nad rámec toho, čo schválila vláda. Prezident FNM však už včera v rozhovore pre Hd jednoznačne povedal, že na splnenie takýchto poslaneckých návrhov nemáme peniaze. „Ak by to v parlamente prešlo

v takom rozsahu,

ako navrhujú poslanci v spomínaných výboroch, znamenalo by to buď zadlženie fondu, alebo schodkové hospodárenie.“ Ani medzi poslancami však nedominuje zhoda. Predseda výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie NR SR Jaroslav Volf vyslovil v tejto súvislosti osobný názor, že jednorazové peniaze (tie z privatizácie SPP nevynímajúc) zdravotníctvo nezachránia. Táto oblasť potrebuje zásadný reštrukturalizačný obrat. „Keďže doteraz sa v tomto rezorte systémové zmeny ani len nezačali, ak by aj poslanci časť plynárenských zdrojov týmto smerom odhlasovali, skončili by vlastne v čiernej diere.“ Poslanec Vojtech Tkáč (HZDS-ĽS) doplnil, že zásadné kroky predstavuje práve spustenie dôchodkovej reformy. Žiaľ, Michal Němec musel s poľutovaním konštatovať, že za štyri roky sa podarilo vybudovať iba jej tretí pilier - doplnkové dôchodkové poistenie. Prvé dve časti, ktoré upravujú pravidlá sociálneho systému a sporenie na dôchodok, ešte neexistujú. Nikto nevie,

ako budú vyzerať

a či do volieb vôbec vzniknú. O zákone, ktorý upravuje vek odchodu do dôchodku a nemocenské dávky, bude parlament rokovať na najbližšej schôdzi. Z druhého piliera, ktorý hovorí o tom, akú časť odvodov si ľudia budú odkladať na vlastný dôchodok a ako sa im budú tieto peniaze zhodnocovať, existuje dnes iba legislatívny zámer. „Založiť doplnkové dôchodkové poistenie bolo podstatne jednoduchšie, ako je vytvorenie osobných účtov každého poistenca, pretože na pripoistenie stačí ochota človeka starať sa sám o seba,“ uviedol M. Němec. Pripoistenie je dobrovoľné. Ďalším dôvodom úspešnej realizácie je aj to, že doplnkové dôchodkové poistenie nevyžaduje finančné náklady od štátu. Štát v tomto prípade iba zabezpečuje daňové úľavy. Vytvorenie druhého piliera, teda osobných účtov v Sociálnej poisťovni, na ktoré si každý človek odloží časť odvodov, bude stáť vyše 65 mld. Sk. Zároveň znamená zásadnú zmenu v dnešnom financovaní dôchodkov, keď pracujúci robia na penzistov, preto je pochopiteľné, že to ide pomaly. Podľa Juraja Heribana z ministerstva práce nie je zlé, že

sa reforma začína

od posledného piliera. Vysvetlil, že zhodnocovanie peňazí odložených na dôchodok na osobných účtoch a pravidlá hospodárenia sa môžu overiť práve na fungovaní doplnkového pripoistenia. Podstatné je, aby sa pozornosť poslancov sústredila skutočne na zásadné reformné kroky. Ukazuje sa však, že vláda prijatými uzneseniami sama ponúkla priestor na poslanecké kupčenie.

Tibor Bucha